Petr z H. napísal: ↑26 Máj 2023, 09:18
Běžný výnos z pole je 6 t/ha. Dovedete si představit, co by znamenalo to dělat takto "normálně" ve velkém, celosvětově? S desetinovým výnosem? Myslíte si, že by se tím někdo uživil, že by uživil populaci, a že by obstál v konkurenci zahraničí, které by tento způsob neakceptovalo?
V PD Krakovany sú výnosy 6 t tvrdej pšenice/ha a 10 t kukurice/ha (
viď čas 5:11). Ja ro vnímam tak, že tie konvenčné výnosy sú len vďaka intenzívnemu dopovaniu hnojivami a pesticídmi. Pritom na udržanie výnosov je potrebné úroveň hnojenia a chemizácie neustále zvyšovať, nakoľko každoročnou eróziou sa znižuje výnosový potenciál. Pôda prichádza o pôdny život a humus, rastliny vytvárajú korene dominantne len v vo veľmi plytkej zóne (tam, kam dosiahne pluh a hnojenie) a sú preto extrémne stresované napr. v prípade sucha. Stresovaná rastlina je viac náchylná na napadnutie chorobami, potrebuje vyššiu úroveň výživy, a tak stále dokola. T.j. tie rastliny musia byť vlastne neustále liečené. Takýto koristnícky systém hospodárenia nie je dlhdobo udržateľný. Nakoniec to skončí ako na amerických prériách, kde orba v kombinácii s obrovskými lánmi, silnou veternou eróziou a každoročným pestovaním rovnakej plodiny nakoniec zdegradovala pôdu (cca 30te roky, "
Dust bowl") tak, že sa na rozsiahlych územiach prestalo úplne hospodáriť a na zvyšku museli chtiac-nechtiac prejsť na no-till systém. V súčasnosti sa vraj väčšina poľnohospodárskej pôdy v USA obhospodaruje no-till systémom. Niečo podobné zažili aj Sovieti pri rozorávaní celín (stepí) v Kazachstane v 50-tych rokoch. Prvé 2-3 roky mali vynikajúce úrody, lebo ešte ťažili z humusu a zbytkov pôdneho života pred rozoraním, potom ale výnosy prudko poklesli (erózia, suchá) a nepomohlo už ani intenzívne hnojenie.