Tematické okienko "Poučme sa zo starého totáčfóra":
Téma - predjarný postrek broskýň proti kučeravosti. Pán 62.18 to na margo zbytočne prehnaného počtu postrekov glosoval krásne ("čím viac pásikov, tým viac adidas" - foto 1). Naopak - "chemik" pán 70.240 to príliš nepochopil a drží sa kŕčovito svojej schémy viacerých postrekov, pričom začal už 7.januára (!) - viď foto 2,3,4. A je odvážny "nebojsa" - deklaruje, že chémie sa on veru nebojí...Ani začať s ňou už 7.januára...
Čo dodať - vieme, kedy potom po viacerých týždňoch chladu začali broskyne naozaj rašiť a kvitnúť... Nádherne a múdro to zhrnula paní Lída (foto 5) - nejde o počet postrekov, ale o ich SPRÁVNE NAČASOVANIE. V takom prípade ten "adidas" môže mať len 2, niekde dokonca len 1 "pásik". Darmo fuknete 4-5 postrekov, keď niektoré z nich nemajú absolútne žiadny efekt ani racionálny zmysel. Ale pre niekoho je podstatné - nemať panický strach z chémie . IH
Jarný a jesenný postrek broskýň
-
- Príspevky: 4892
- Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03
Jarný a jesenný postrek broskýň
Tiež sa snažím postreky minimalizovať a aplikovať iba tie naozaj nevyhnutné a v pravý čas (broskyne - kučeravosť, marhule - monilióza, egreše - americká múčnatka a pri kalamitnom výskyte aj zasiahnuté dreviny proti voškám).
Ale priznám sa, tento rok som postrek broskýň zduplikoval. Na konci sezóny mi totiž postrek znemožnilo počasie a mal som obavu, aby sa situácia nezopakovala aj na jar. Preto som jedenkrát striekal meďou asi o 4 týždne predčasne. Pri tomto konkrétnom postreku to ale myslím až tak nevadí (nejaký pohyb púčikových šupín už bol), no chcel som mať istotu a druhýkrát som striekal už termínovo akurátne. Sám pred sebou som si to obhájil tým, že predčasný postrek bol vlastne oneskorený jesenný
Ale priznám sa, tento rok som postrek broskýň zduplikoval. Na konci sezóny mi totiž postrek znemožnilo počasie a mal som obavu, aby sa situácia nezopakovala aj na jar. Preto som jedenkrát striekal meďou asi o 4 týždne predčasne. Pri tomto konkrétnom postreku to ale myslím až tak nevadí (nejaký pohyb púčikových šupín už bol), no chcel som mať istotu a druhýkrát som striekal už termínovo akurátne. Sám pred sebou som si to obhájil tým, že predčasný postrek bol vlastne oneskorený jesenný
Malá Fatra: SZ/430 m n.m./5°C/1000 mm/hlinito-ílovitá kambizem na kremenci, pH 6,5
Jarný a jesenný postrek broskýň
Ja sa riadim podla signalizácie na AMET-e, píše sa tam nasledovné:
V mojej oblasti /okolie Nových Zámkov/ dosiahla suma teplôt SAT7 hodnotu 1200 už 4. februára, spravil som teda postrek podľa vás zbytočne tak skoro?
Je táto metodika určenia termínu postreku proti tafrine "zlá"? - keďže som postrek meďou musel opakovať po 2 týždňoch zase a taktiež som dal aj Syllit okolo 20 marca.
* SAT7 - suma aktívnych teplôt nad +7 stupňov celzia od 1. januára daného rokuPři dosažení sumy 800 C jsou patrné první pohyby šupin. Pak po důkladném prozkoumání přímo v terénu a zároveň podle průběhu počasí je třeba reagovat.
Zpravidla se ošetřuje při hodnotě 1100-1200 C SAT7, ale je vhodné začít většinou již při hodnotě nad 1000 C SAT7.
V mojej oblasti /okolie Nových Zámkov/ dosiahla suma teplôt SAT7 hodnotu 1200 už 4. februára, spravil som teda postrek podľa vás zbytočne tak skoro?
Je táto metodika určenia termínu postreku proti tafrine "zlá"? - keďže som postrek meďou musel opakovať po 2 týždňoch zase a taktiež som dal aj Syllit okolo 20 marca.
-
- Príspevky: 4892
- Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03
Jarný a jesenný postrek broskýň
Svoj názor na termínovanie postreku podľa sumy teplôt som napísal ešte začiatkom januára, keď vypukla prvá panika ohľadom postrekov (viď foto). Tá metodika 'podľa sumy teplôt' je určitým pokusom určiť termín postreku "exaktne", teda len na základe faktov a vylúčiť subjektívne chyby. Napriek tomu sa touto metodikou neriadim. Riadim sa neexaktnou metódou "pozriem a vidím". Zároveň si nedovolím tvrdiť, že takto je to jedine správne, napokon - konečný verdikt vynáša vždy prax a je možné, že na tomto 'súde' pohorím.PeterM napísal: ↑04 Apr 2022, 17:51Ja sa riadim podla signalizácie na AMET-e, píše sa tam nasledovné:
* SAT7 - suma aktívnych teplôt nad +7 stupňov celzia od 1. januára daného rokuPři dosažení sumy 800 C jsou patrné první pohyby šupin. Pak po důkladném prozkoumání přímo v terénu a zároveň podle průběhu počasí je třeba reagovat.
Zpravidla se ošetřuje při hodnotě 1100-1200 C SAT7, ale je vhodné začít většinou již při hodnotě nad 1000 C SAT7.
V mojej oblasti /okolie Nových Zámkov/ dosiahla suma teplôt SAT7 hodnotu 1200 už 4. februára, spravil som teda postrek podľa vás zbytočne tak skoro?
Je táto metodika určenia termínu postreku proti tafrine "zlá"? - keďže som postrek meďou musel opakovať po 2 týždňoch zase a taktiež som dal aj Syllit okolo 20 marca.
Vo svojom dnešnom príspevku som chcel upozorniť najmä na to, že striekať začiatkom januára považujem za absolútny nezmysel. Tiež som chcel upozorniť na fakt, že niektorí záhradkári zbytočne plytvajú postrekmi, ktoré sú neefektívne a neindikované. Nejde len o zbytočnú prácu a plytvanie časom a peniazmi, ale aj o nežiadúce zamorovanie prostredia pesticídmi (týka sa to najmä fungicídov, ale aj medi). Napísať že "ja sa chémie nebojím" nie je žiadna frajerina. Je to iba nezodpovednosť k okoliu, prírode a ostatným ľuďom. IH
Jarný a jesenný postrek broskýň
Snažím se použití chemie minimalizovat, ale co se týká broskvoní aplikoval jsem měď na podzim, po oteplení začátkem ledna a pak v únoru. Cíleně proti kadeřavosti byl jen ten poslední postřik. Předchozí dva byly kvůli většímu nepříteli, skvrnitost na letorostech doprovázená odumíráním pupenů, kdy se doporučuje postřik po odpadu listů a pak při delším oteplení v průběhu zimy.
Bohužel u mě jsou bez těchto postřiků mědí broskve v posledních letech nepěstovatelné.
Bohužel u mě jsou bez těchto postřiků mědí broskve v posledních letech nepěstovatelné.
-
- Príspevky: 4892
- Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03
Jarný a jesenný postrek broskýň
Určite, suchá škvrnitosť (dierkovitosť) listov kôstkovín spôsobená hubovým patogénom Stigmina carpophila (= Clasterosporium carpophilum) je podstatne závažnejšia choroba než kučeravosť listov. Obzvlášť ak postihuje aj výhonky a najmä pupene. Tam je váš postup úplne namieste, možno by som dokonca ešte pridal aj organický fungicíd (Aliette alebo Talent) tesne po odkvitnutí. Tu už ide o prežitie stromov a chemická ochrana je bohužiaľ často jedinou možnosťou ako dosiahnuť, aby broskyne neodumierali už v mladom veku. IHhugovotr napísal: ↑04 Apr 2022, 19:43Snažím se použití chemie minimalizovat, ale co se týká broskvoní aplikoval jsem měď na podzim, po oteplení začátkem ledna a pak v únoru. Cíleně proti kadeřavosti byl jen ten poslední postřik. Předchozí dva byly kvůli většímu nepříteli, skvrnitost na letorostech doprovázená odumíráním pupenů, kdy se doporučuje postřik po odpadu listů a pak při delším oteplení v průběhu zimy.
Bohužel u mě jsou bez těchto postřiků mědí broskve v posledních letech nepěstovatelné.
Jarný a jesenný postrek broskýň
To odumieranie pupeňov ma minulý rok taktiež nepríjemne prekvapilo.Kučeravosť zvládam jedným prípadne dvoma postrekmi meďou, no kvôli tomu spadaniu pupeňov som broskyne 'zlial' aj na jeseň.Zatiaľ to vyzerá celkom dobre.
Jarný a jesenný postrek broskýň
Dnes je slnečno, takmer bezvetrie a 15°C.
Broskyne dostali druhý postrek z troch (Sulka) proti kučeravosti.
Zvyškom som postriekal novovysadené stromy.
Pri tejto príležitosti som si na broskyniach všimol usychanie množstva konárikov. Neviem, či je hubového alebo bakteriálneho pôvodu alebo letorasty jednoducho omrzli. Zima ale tento rok bola mierna, teplotné minimá okolo -15°C.
Broskyne dostali druhý postrek z troch (Sulka) proti kučeravosti.
Zvyškom som postriekal novovysadené stromy.
Pri tejto príležitosti som si na broskyniach všimol usychanie množstva konárikov. Neviem, či je hubového alebo bakteriálneho pôvodu alebo letorasty jednoducho omrzli. Zima ale tento rok bola mierna, teplotné minimá okolo -15°C.
Malá Fatra: SZ/430 m n.m./5°C/1000 mm/hlinito-ílovitá kambizem na kremenci, pH 6,5
-
- Príspevky: 4892
- Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03
Jarný a jesenný postrek broskýň
Časť konárikov na broskyniach (ale napríklad aj slivkách, marhuliach, čerešniach či višniach) usychá "fyziologicky", teda ako určitá odrodová vlastnosť, čiže nie v dôsledku choroby. Bývajú to najmä tenšie a kratšie, prípadne tŕňovité výhonky, vyrastajúce hlavne zo stredníka alebo hrubších konárov. Typické je, že takýto výhonok celý rovnomerne uschne (až po svoj odstup), pričom zostáva úplne suchý, lámavo krehký, bez glejotoku. Proste iba zaschne.
Horšie je, ak sa objavujú početnejšie výhonky, ktoré sú zaschnuté iba sčasti (na určitom úseku) a majú na sebe ložiská glejotoku. Tieto ložiská glejotoku majú zvyčajne svoj pôvod v okolí znekrotizovaného pupeňa - toto signalizuje infekciu. Môže ísť v takomto prípade o hubovú infekciu - suchú škvrnitosť (dierkovitosť listov kôstkovín čiže klasterosporiózu, postihujúcu už aj výhonky, najmä cez ich pupene ako bránu vstupu - patogén Clasterosporium carpophilum = Stigmina carpophila). Alebo - čo je ešte horšie - ide o bakteriálnu infekciu, spôsobenú baktériami rodu Pseudomonas či Xanthomonas. Okrem toho kôstkoviny ohrozuje - najmä marhule - aj monilionóza (pozn.: takto je to vraj správne, a nie monilióza). Tá spôsobuje vädnutie a usychanie konárikov už v prvej polovici vegetačnej sezóny, kým prejavy prv spomínaných infekcií si často všimneme až po zime - pri prvom postreku, alebo až pri reze.
Výhonky, ktoré majú vo svojom priebehu ložisko glejotoku, hoci aj drobné, je vhodné pri reze odstrániť - s rezervou, až do ich vizuálne zdravého úseku.
Treba dodať, že územie SR a ČR nie je pre broskyne (ale aj marhule) "prirodzeným" biotopom, boli sem v podstate 'umele' introdukované. Preto sa väčšinou (s výnimkou niektorých marhuľových stromov, najmä semenáčov) nedožívajú vysokého veku a po určitom čase sa uvedené chorobné prejavy sprevádzané glejotokom objavia a následne stupňujú, až napokon vedú k odumretiu stromu, resp. k jeho vykopaniu. Mnohé broskyne v našom prostredí sa nedožívajú (v dobrom zdraví) viac než 15 rokov. Sú samozrejme aj šťastné výnimky - ale tie sú naozaj skôr výnimkami. IH
Jarný a jesenný postrek broskýň
Ďakujem za reakciu.
Ja mám práve podozrenie na tie bakteriózy, čo by bol dosť prús..problém.
Lokalizácia nekrotických ložísk je nezávislá od polohy púčikov. Glejotok absentuje.
Na jeseň boli konáriky vizuálne v poriadku. Teraz na jar začali pučať ale pučanie postihnutých výhonkov aj viacročných konárov sa zastavilo a púčiky zasychajú.
Striekal som iba meďou asi pred mesiacom. Klasterosporiózu mám (slivky, broskyne) ale iba v obmedzenej miere na listoch, takže proti nej nezasahujem.
Postihnutá je (dúfam) iba jedna broskyňa, ktorá má asi 3 roky, v predošlých sezónach takýto problém nebol.
Asi ju drasticky zrežem až do zdravého dreva (to znamená, ostane iba kmeň) a buď to rozchodí alebo bude na jej mieste slivka.
Ja mám práve podozrenie na tie bakteriózy, čo by bol dosť prús..problém.
Lokalizácia nekrotických ložísk je nezávislá od polohy púčikov. Glejotok absentuje.
Na jeseň boli konáriky vizuálne v poriadku. Teraz na jar začali pučať ale pučanie postihnutých výhonkov aj viacročných konárov sa zastavilo a púčiky zasychajú.
Striekal som iba meďou asi pred mesiacom. Klasterosporiózu mám (slivky, broskyne) ale iba v obmedzenej miere na listoch, takže proti nej nezasahujem.
Postihnutá je (dúfam) iba jedna broskyňa, ktorá má asi 3 roky, v predošlých sezónach takýto problém nebol.
Asi ju drasticky zrežem až do zdravého dreva (to znamená, ostane iba kmeň) a buď to rozchodí alebo bude na jej mieste slivka.
Naposledy upravil/-a larix v 13 Apr 2022, 23:26, upravené celkom 1 krát.
Malá Fatra: SZ/430 m n.m./5°C/1000 mm/hlinito-ílovitá kambizem na kremenci, pH 6,5