Hnojivá s obsahom medi sú určené na listovú výživu. Pri každom z nich je uvedené niečo ako: "hnojivo má výrazný fungicídny účinok." Napr. spomínaný glukonát medi
https://biotomal.sk/produkt/cuprotonic-10-l-bal/
Kde je potom hranica, čo môžeme považovať za hnojivo, čo za fungicíd a čo za profilaxiu? Je to vlastne len slovo, pretože každý postrek meďou, trebárs mienený ako hnojivo, má aj fungicídny účinok.
Meď má pre človeka nízku škodlivosť, pre rastliny tiež nízku. Z toho pohľadu sa to zdá ok. Problém je s meďou v pôde. Tam ničí pôdne huby, baktérie, bezstavovce... Ničí život v pôde. A neživá pôda nedokáže poskytnúť stabilitu pre pestované rastliny. Tie sú potom napr. náchylnejšie na choroby, virózy...
Pravdaže niekto sa uspokojí s tým, že úrodnosť udrží hnojivami a choroby ochrannými látkami. Pre iného je zas dôležitá funkčná živá pôda.
Dopad medi bol dobre zaznamenaný vo vinohradoch, ktoré sa roky striekali meďnatými prípravkami. Pri rozboroch bola biologická aktivita pôdy veľmi nízka. Žiadne huby, minimum baktérií... Takéto vinohrady upadajú aj napriek starostlivosti a hnojeniu. Nie nadarmo sa stanovila maximálna dávka medi na 2 kg/ha/rok.
Teda postriekať broskyne nie je nič strašné. Problém je s dlhodobým koncentrovaním medi v pôde a postupným umrtvovaním pôdy. Neuvidíte tam "spálenú zem po postreku". Len sa vaším plodinám akosi začne menej dariť, napriek dobrej starostlivosti. To sa môže stať po niekoľkých rokoch aj v ovocnej záhrade, pri "dôslednej preventívnej aplikácii medi". Každá pôda má trochu inú pufračnú (tlmivú) schopnosť. Určitá kumulovaná dávka medi na hlbokých, bohatých pôdach nemusí pôsobiť toxicky. Tá istá dávka na plytkých, chudobných, alebo kamenistých pôdach môže výrazne obmedziť biologickú aktivitu pôdy. R.