Pre vacsinu diskutujucich to je asi jasne, ale ja by som si rad ujasnil, ako je to s rodivym drevom u ovocnych stromov - aby som vedel, ktory konarik odstihnut a ktory nie.
Pri drobnom ovoci to uz mame zasumarizovane: Rodivé drevo ríbezlí a viniča.
Ako to je u stromov? Rodia vsetky ovocne stromy na rovnako starom dreve, alebo existuju vinimky, ako napr. cierne ribezle?
Co mam ako-tak odsledovane, tak minimalne u sliviek sa mi zda, ze rodia na 3 a viac rocnom dreve.
Pre upresnenie: rocne drevo je u mna to, co narastlo pocas minuleho roka.
Este som trochu googlil a nesiel som dole uvedeny odkaz, tak tento moj prispevok uz nebudem mazat a doplnim, co som nasiel - snad sa to bude hodit aj druhym, kludne ma prosim doplnte, pripadne opravte, ak je nieco nespravne.
jablone: vacsinou 2-rocne drevo (niektore vynimky rodia na 1-rocnom dreve: Rubín, Rubinola, doplnte prosim dalsie dole v komentaroch)
hrusky: 2-rocne drevo
ceresne: 2-rocne drevo
slivky: vacsinou 1-rocne ale aj 2-rocne drevo
visne: 1-rocne drevo
marhule: 1-rocne drevo
broskyne: 1-rocne drevo
orech : 1-rocne drevo
lieska : 1-rocne drevo
mandle : 1-rocne drevo
Zdroj: Na koľkoročnom dreve rodia ovocné druhy?
Na zaver otazka: ako je to u starych neudrzovanych stromov, ktore nikto nestriha? vidim, ze nemaju v podstate ziadne prirastky, ale aj tak rodia. Rodia teda stromy bezne aj na starsom dreve, ako je spominane 1/2-rocne drevo?
Rodivé drevo ovocných stromov
-
- Príspevky: 4892
- Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03
Rodivé drevo ovocných stromov
"Na zaver otazka: ako je to u starych neudrzovanych stromov, ktore nikto nestriha? vidim, ze nemaju v podstate ziadne prirastky, ale aj tak rodia. Rodia teda stromy bezne aj na starsom dreve, ako je spominane 1/2-rocne drevo?"
Nemožno to brať dogmaticky - napríklad to, že hrušky rodia na 2-ročnom dreve neznamená, že rodia IBA na 2-ročnom dreve. Jadroviny rodia samozrejme aj na starších rodivých útvaroch, takže aj staré a neudržiavané stromy, ktoré sú už prakticky bez prírastkov, rodia. Problémom je ale starnutie tohto rodivého dreva, čo časom spôsobuje zdrobňovanie a nižšiu kvalitu plodov. Do značnej miery je to aj genetická záležitosť, mnohé staré odrody budú dávať dobré plody aj vo veku 100 rokov z vysokokmeňa, kým napríklad pri jabloni Šampion rodivý obrast starne veľmi rýchlo a treba ho zmladzovaním obnovovať. Pri jabloniach treba pri reze predovšetkým rešpektovať typ rodivosti - teda či rodia na 'krátkom' alebo 'dlhom' dreve. Špecifickým prípadom je pestovanie jadrovín v tvare štíhleho alebo superštíhleho vretena, kde sa celé rodivé konáriky priebežne cyklicky obnovujú v intervale pár rokov, väčšinou rezom na čapík. Takže tam trvalé kostrové konáre neexistujú. Oproti jadrovinám je úplne iná situácia pri broskyniach, ktoré rodia vždy na minuloročnom dreve, preto si vyžadujú úplne odlišný typ rezu. Odrodené konáriky sa odstraňujú, časť minuloročných sa ponechá na rodenie v danom roku, len sa prípadne trochu skrátia, a zároveň sa už pripravuje drevo na nasledujúci rok - skrátením niektorých výhonkov na 2-3 rastové púčiky (tzv. 'krátky' rez broskýň). Višne zasa majú výraznú tendenciu k vyhoľovaniu a prevísaniu odrodených výhonkov, takže rez pri nich má tiež svoje špecifiká. IH
Nemožno to brať dogmaticky - napríklad to, že hrušky rodia na 2-ročnom dreve neznamená, že rodia IBA na 2-ročnom dreve. Jadroviny rodia samozrejme aj na starších rodivých útvaroch, takže aj staré a neudržiavané stromy, ktoré sú už prakticky bez prírastkov, rodia. Problémom je ale starnutie tohto rodivého dreva, čo časom spôsobuje zdrobňovanie a nižšiu kvalitu plodov. Do značnej miery je to aj genetická záležitosť, mnohé staré odrody budú dávať dobré plody aj vo veku 100 rokov z vysokokmeňa, kým napríklad pri jabloni Šampion rodivý obrast starne veľmi rýchlo a treba ho zmladzovaním obnovovať. Pri jabloniach treba pri reze predovšetkým rešpektovať typ rodivosti - teda či rodia na 'krátkom' alebo 'dlhom' dreve. Špecifickým prípadom je pestovanie jadrovín v tvare štíhleho alebo superštíhleho vretena, kde sa celé rodivé konáriky priebežne cyklicky obnovujú v intervale pár rokov, väčšinou rezom na čapík. Takže tam trvalé kostrové konáre neexistujú. Oproti jadrovinám je úplne iná situácia pri broskyniach, ktoré rodia vždy na minuloročnom dreve, preto si vyžadujú úplne odlišný typ rezu. Odrodené konáriky sa odstraňujú, časť minuloročných sa ponechá na rodenie v danom roku, len sa prípadne trochu skrátia, a zároveň sa už pripravuje drevo na nasledujúci rok - skrátením niektorých výhonkov na 2-3 rastové púčiky (tzv. 'krátky' rez broskýň). Višne zasa majú výraznú tendenciu k vyhoľovaniu a prevísaniu odrodených výhonkov, takže rez pri nich má tiež svoje špecifiká. IH
Rodivé drevo ovocných stromov
Je to přesně tak, jak uvádí doktor Hlavatý. Podobně je to i u drobného ovoce - angreštu, rybízu. Proto v zásadě nechávám odplodit maximálně čtyřleté výhony. Potom na jaře je odstraním u země. Tyto nahrazuji stejným počtem nově vyrůstajících výhonů. Takže na keři mám cirka 4 výhony jednoleté, štyři dvouleté, čtyři tříleté a čtyři čtyřleté. Samozřejmně že i na starších výhonech by byly plody. Ale s přibývajícím stáří jsou plody drobnější a plodnost na výhonu menší. Toto je velice často příčina slabé plodnosti na mnoha zahradách. Přitom tento řez je velice jednoduchý.
-
- Príspevky: 4892
- Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03
Rodivé drevo ovocných stromov
Ešte přítele Mirka doplním ohľadom pestovania ríbezlí a egrešov vo forme stromčeka: v princípe platí to isté, v tomto prípade treba plánovite cyklicky obmieňať kostrové konáriky - tak aby na stromčeku neboli staršie ako 4- až 5-ročné. Technicky je to len trošku náročnejšie než v prípade kríkov, ale pri troche praxe bez problémov. Treba ale rátať s tým, že životnosť stromčeka je podstatne kratšia než pri kríkoch a problémy môže niekedy narobiť aj botrytída kmienika a konárikov. IHpřasličák napísal: ↑05 Máj 2021, 20:31Je to přesně tak, jak uvádí doktor Hlavatý. Podobně je to i u drobného ovoce - angreštu, rybízu. Proto v zásadě nechávám odplodit maximálně čtyřleté výhony. Potom na jaře je odstraním u země. Tyto nahrazuji stejným počtem nově vyrůstajících výhonů. Takže na keři mám cirka 4 výhony jednoleté, štyři dvouleté, čtyři tříleté a čtyři čtyřleté. Samozřejmně že i na starších výhonech by byly plody. Ale s přibývajícím stáří jsou plody drobnější a plodnost na výhonu menší. Toto je velice často příčina slabé plodnosti na mnoha zahradách. Přitom tento řez je velice jednoduchý.
Rodivé drevo ovocných stromov
Tento řez rybízů praktikuju taky. S tím rozdílem, že ponechávám jen dva jednoleté, dva dvouleté, tří, čtyřleté. Keře jsou tak řidší, ovoce je možná trochu míň, ale to je spíš dobře, trhat rybíz je hroznej vopruz. Výhodou je, že keře jsou pořád stejně staré.přasličák napísal: ↑05 Máj 2021, 20:31Je to přesně tak, jak uvádí doktor Hlavatý. Podobně je to i u drobného ovoce - angreštu, rybízu. Proto v zásadě nechávám odplodit maximálně čtyřleté výhony. Potom na jaře je odstraním u země. Tyto nahrazuji stejným počtem nově vyrůstajících výhonů. Takže na keři mám cirka 4 výhony jednoleté, štyři dvouleté, čtyři tříleté a čtyři čtyřleté. Samozřejmně že i na starších výhonech by byly plody. Ale s přibývajícím stáří jsou plody drobnější a plodnost na výhonu menší. Toto je velice často příčina slabé plodnosti na mnoha zahradách. Přitom tento řez je velice jednoduchý.
-
- Príspevky: 775
- Dátum registrácie: 23 Mar 2020, 07:31
Rodivé drevo ovocných stromov
A jak se pozná, jak je to dřevo staré? Nebo si to pamatujete? Já vystřihávám odhadem ty, co se mi už zdají nejstarší.
Olomoucko 220 m n. m.
Rodivé drevo ovocných stromov
Přesně tak. Já odstřihnu u země dva nejstarší pruty a taky všechny jednoleté - loni narostlé (ty lze poznat snadno) s výjimkou dvou nejsilnějších a nejlíp postavených.Štěpánka.3 napísal: ↑07 Máj 2021, 13:12A jak se pozná, jak je to dřevo staré? Nebo si to pamatujete? Já vystřihávám odhadem ty, co se mi už zdají nejstarší.
Výjimku dělám u černých rybízů. Jednoleté nechám až se olistí a teprve potom je ustřihnu. Ne, že by to mělo nějaký vliv na růst keře, jenom to listí suším na skvělý čaj.
Rodivé drevo ovocných stromov
Na zaver otazka: ako je to u starych neudrzovanych stromov, ktore nikto nestriha? vidim, ze nemaju v podstate ziadne prirastky, ale aj tak rodia. Rodia teda stromy bezne aj na starsom dreve, ako je spominane 1/2-rocne drevo?
Tak, jak píše dr. Hlavatý, nelze to brát doslova. Jednoznačné je to jen u těch broskvoní. Ale i kdybychom ji úplně přestali řezat a ona přestala přirůstat, tak kvést bude, protože to jednoleté dřevo tam bude, i když kratičké až neznatelné. Logicky tak květy budou jen po povrchu koruny a uvnitř budou broskvoně vyholené. Což se děje často i při správném řezu a nelze tomu úplně zabránit, broskvoň se nedá dobře zmladit do starého dřeva.
I druhy, které kvetou striktně na dvouletém (a starším) dřevě - např. hrušně často vyženou silné letorosty (někdy i vlky) zakončené na konci květním pupenem.
Některé jabloně kvetou na jednoletém dřevě pravidelně (James Grieve, Oldenburgovo, Šampion, aj), jiné jen výjimečně. Občas dostanu roub, který po naštěpování vykvete (a zaplodí) tentýž rok a pak už na jednoletém dřevě nikdy. Jak toho sadař, co mi roub daroval, dosáhl, nevím.
Trochu jinak je to u vinné révy. Ta kvete na letorostech - tedy na dřevě, které tu loni vůbec nebylo, narostlo až na jaře. Ovšem ten letorost musí vyrazit z loňského dřeva, ne ze stařiny (ale ani to neplatí absolutně).
Tak, jak píše dr. Hlavatý, nelze to brát doslova. Jednoznačné je to jen u těch broskvoní. Ale i kdybychom ji úplně přestali řezat a ona přestala přirůstat, tak kvést bude, protože to jednoleté dřevo tam bude, i když kratičké až neznatelné. Logicky tak květy budou jen po povrchu koruny a uvnitř budou broskvoně vyholené. Což se děje často i při správném řezu a nelze tomu úplně zabránit, broskvoň se nedá dobře zmladit do starého dřeva.
I druhy, které kvetou striktně na dvouletém (a starším) dřevě - např. hrušně často vyženou silné letorosty (někdy i vlky) zakončené na konci květním pupenem.
Některé jabloně kvetou na jednoletém dřevě pravidelně (James Grieve, Oldenburgovo, Šampion, aj), jiné jen výjimečně. Občas dostanu roub, který po naštěpování vykvete (a zaplodí) tentýž rok a pak už na jednoletém dřevě nikdy. Jak toho sadař, co mi roub daroval, dosáhl, nevím.
Trochu jinak je to u vinné révy. Ta kvete na letorostech - tedy na dřevě, které tu loni vůbec nebylo, narostlo až na jaře. Ovšem ten letorost musí vyrazit z loňského dřeva, ne ze stařiny (ale ani to neplatí absolutně).
-
- Príspevky: 651
- Dátum registrácie: 23 Mar 2020, 18:50
- Bydlisko: Novojičínsko
Rodivé drevo ovocných stromov
Toto jsou jedny z nejpřínosnějších informací a měly by být uváděny jako první ve všech příručkách o střihu ovocných stromů a keřů
Stále trpím při procházkách po vesnici, když vidím ty "ježky", případně hlavaté vrby apod., nebo naopak převislé broskve... Ony ty stromy na některých pahýlcích zarodí, ale kvalita úrody nic moc. A hlavně pracnost při každoročním střihu je dost hrozná.
Stále trpím při procházkách po vesnici, když vidím ty "ježky", případně hlavaté vrby apod., nebo naopak převislé broskve... Ony ty stromy na některých pahýlcích zarodí, ale kvalita úrody nic moc. A hlavně pracnost při každoročním střihu je dost hrozná.
Novojičínsko - 320 m.n.m. a 260 m.n.m. v mrazové dolině u vody
Rodivé drevo ovocných stromov
Řez na ježka či Ladovu vrbu, to známe všichni. Taky jsem dřív trpěl, dnes už méně. Tedy, pokud někdo stříhá na ježka v zahradě za domem nebo v kolonii, je to špatně. Ale většinou takových stromů vídám v předzahrádkách rodinných domů. Tam majitelům takových "ježků" i rozumím. Pro ně není prioritou množství úrody a kvalita plodů, nýbrž výhled z oken, průchodnost cestičky před domkem a co nejmíň popadaných plodů v sezóně. Řez stylem: "střihni všechno, co se vleze do nůžek" nemusí dělat odborník, lze to dokonce delegovat na nezletilého člena domácnosti. Řezem zmizí i většina plodného dřeva, takže nejsou problémy s probírkou.andre.marek napísal: ↑07 Máj 2021, 16:38Toto jsou jedny z nejpřínosnějších informací a měly by být uváděny jako první ve všech příručkách o střihu ovocných stromů a keřů
Stále trpím při procházkách po vesnici, když vidím ty "ježky", případně hlavaté vrby apod., nebo naopak převislé broskve... Ony ty stromy na některých pahýlcích zarodí, ale kvalita úrody nic moc. A hlavně pracnost při každoročním střihu je dost hrozná.
Důkazem budiž dialog, který jsem zaslechl od důchodkyň venčících své miláčky při pohledu do takové předzahrádky: "Je vidět že pan H. se o stromy řádně stará, má je pěkně dočista ostříhané"..... "Zatímco ten naproti se na to vykašlal a tu svoji meruňku a broskev řeže teď, když kvetou! A všichni přece vědí, že na strom, když kvete, už se nemá sahat!" Marně jsem zkusil zaoponovat, že to je ten správný čas řezu...."Když se řeže do květu, strom pláče smůlu .....a dostane mrtvici!" Opáčil jsem, že ta mrtvice měla asi jiný původ....."Soused taky říznul do květu a meruňka mu uschla, a do té doby rostla úplně normálně, takže je to jasné...."