Roubování na podnože

[Rafael]

Není to zbytečné!
Každý přístroj, zvlášť mobily a tablety neumějí vše.
Anebo nejrůznější prohlížeče na nich....

[kvas]

...existuje viac možností:
1. Vrúbľovanie v ruke po obdržaní podpníkov a zasadenie takto navrúbľovaných podpníkov buď hneď, alebo s krátkou (pár týždňovou) časovou latenciou.
2. Zasadenie podpníkov (buď do 'škôlky' alebo na defenitívne stanovište) a vrúbľovanie už zasadených podpníkov hneď po zasadení, resp. v krátkej dobe po ňom. Oproti prvému postupu
bez nejakej výhody či benefitu.
3. Zasadenie podpníkov a ich naočkovanie v lete. To by znamenalo, že pripravené vrúble sa nepoužijú (nahradia ich očká, odobraté čerstvo pred očkovaním).
4. Zasadenie podpníkov, ich ponechanie bez zásahu až do nasledujúcej zimy resp. skorej jari a až vtedy štepiť (s latenciou jedného roka).

Ak mozem, rad by som sa este vratil k teme a vysvetlil, preco som sa pytal na doporuceny postup:

1) vychadzal som z toho, ze vrubel by mal by pozadu vo vyvoji voci stromu/podpniku, na ktory ho chcem vrublovat. ak by to ale bola pravda, tak bod 1 toto tvrdenie vyvracia, pretoze (neviem ako to spravne popisat) vrubel a aj podpnik budu rovnako zabrzdene vo vyvoji. ak by som zasadil podpnik hned a vrubloval ho az napr v aprili, bude jednoznacne podpnik vo vyvoji popredu voci vrublu.
2) to mi vnuklo myslienku, preco sa vlastne nevrubluje hned pri odoberani vrublov, ale vruble sa uskladnuju do (povedzme) jari? ako dovod ma napadli mrazy, ktore by mohli vrublik/miesto vrublovania poskodit a preto sa to robi az na jar/skore leto, ked uz mrazy nehrozia. je to naozaj ten primarny dovod?

z toho vyplyva nasledovne: neplati, ze vrubel musi byt vo vyvoji pozadu voci podpniku, ale plati, ze vrubel nesmie byt vo vyvoji popredu voci podpniku (a teda moze byt rovnako "pribrzdeny" ako jeho buduci podpnik, vid bod 1. v odpovedi Dr. Hlavateho)

ospravedlnujem sa, ak tu (pre niekoho jednoduchu) problematiku komplikujem, ale rad by som v tom mal jasno, preco sa veci robia tak, ako sa robia a v ktorom case.

[Neregistrovaný]

Děkuji za pochvalu výše. (Ani jsem nevěděl, že tak dobře fotím. (No, abychom se zasmáli.))
Mně zas to prohlížedlo pořád píše, že už nejsem podporovaný. JG

[vysloužil]

[/quote]

Ak mozem, rad by som sa este vratil k teme a vysvetlil, preco som sa pytal na doporuceny postup:

1) vychadzal som z toho, ze vrubel by mal by pozadu vo vyvoji voci stromu/podpniku, na ktory ho chcem vrublovat. ak by to ale bola pravda, tak bod 1 toto tvrdenie vyvracia, pretoze (neviem ako to spravne popisat) vrubel a aj podpnik budu rovnako zabrzdene vo vyvoji. ak by som zasadil podpnik hned a vrubloval ho az napr v aprili, bude jednoznacne podpnik vo vyvoji popredu voci vrublu.
2) to mi vnuklo myslienku, preco sa vlastne nevrubluje hned pri odoberani vrublov, ale vruble sa uskladnuju do (povedzme) jari? ako dovod ma napadli mrazy, ktore by mohli vrublik/miesto vrublovania poskodit a preto sa to robi az na jar/skore leto, ked uz mrazy nehrozia. je to naozaj ten primarny dovod?

z toho vyplyva nasledovne: neplati, ze vrubel musi byt vo vyvoji pozadu voci podpniku, ale plati, ze vrubel nesmie byt vo vyvoji popredu voci podpniku (a teda moze byt rovnako "pribrzdeny" ako jeho buduci podpnik, vid bod 1. v odpovedi Dr. Hlavateho)

ospravedlnujem sa, ak tu (pre niekoho jednoduchu) problematiku komplikujem, ale rad by som v tom mal jasno, preco sa veci robia tak, ako sa robia a v ktorom case.
[/quote]

1. U jádrovin není nutné, aby roub byl pozadu oproti podnoži. Proto není problém roubovat ze stromu na strom. U peckovin je situace jiná, tam je dobré mít rouby nařezané v prosinci či lednu a roubovat na zakořeněnou podnož. . Proto se taky obvykle neroubují v ruce jako jabloně . Aspoň mně se to u peckovin příliš neujímalo.
2. Mráz jako důvod nevidím, nepozoroval jsem, že by mrazy po naštěpování ohrozily ujímavost roubů.

[kvas]

dakujem za odpoved. viete niekto, preco su kostkoviny v tomto komplikovanejsie/narocnejsie na spravny cas vrublovania oproti jadrovinam? laik (ako ja) by povedal, ze je to "strom ako strom"...pokial to samozrejme nie je nejaky teplomilny pomaranc a pod

[Ivan Hlavatý]

Ak mozem, rad by som sa este vratil k teme a vysvetlil, preco som sa pytal na doporuceny postup:

1) vychadzal som z toho, ze vrubel by mal by pozadu vo vyvoji voci stromu/podpniku, na ktory ho chcem vrublovat. ak by to ale bola pravda, tak bod 1 toto tvrdenie vyvracia, pretoze (neviem ako to spravne popisat) vrubel a aj podpnik budu rovnako zabrzdene vo vyvoji. ak by som zasadil podpnik hned a vrubloval ho az napr v aprili, bude jednoznacne podpnik vo vyvoji popredu voci vrublu.
2) to mi vnuklo myslienku, preco sa vlastne nevrubluje hned pri odoberani vrublov, ale vruble sa uskladnuju do (povedzme) jari? ako dovod ma napadli mrazy, ktore by mohli vrublik/miesto vrublovania poskodit a preto sa to robi az na jar/skore leto, ked uz mrazy nehrozia. je to naozaj ten primarny dovod?

z toho vyplyva nasledovne: neplati, ze vrubel musi byt vo vyvoji pozadu voci podpniku, ale plati, ze vrubel nesmie byt vo vyvoji popredu voci podpniku (a teda moze byt rovnako "pribrzdeny" ako jeho buduci podpnik, vid bod 1. v odpovedi Dr. Hlavateho)

ospravedlnujem sa, ak tu (pre niekoho jednoduchu) problematiku komplikujem, ale rad by som v tom mal jasno, preco sa veci robia tak, ako sa robia a v ktorom case.

V podstate to už napísal dr.Vysloužil. Zásadná je jedna vec: vrúble by v čase štepenia nemali byť narašené. Vtedy je riziko ich zaschnutia vysoké. To je aj dôvod, prečo je zaužívaný ich odber už v zime, v čase hlbokej dormancie. Opäť: včasný odber je dôležitý pri kôstkovinách, pri jadrovinách to nutné nie je a tam je ujímavosť aj pri štepení 'zo stromu na strom' bezproblémová. Dôležité je správne skladovanie vrúbľov po ich odbere. Pritom nejde o ich komfort (bežne sa ponechávajú aj zapichnuté v zemi alebo pohodené pod stromom) - dôležité je aby neboli v teple, napr. vo vykurovanej miestnosti alebo skleníku. Práve preto aby nenarašili a tým neklesla šanca na ich ujatie. Na fotkách je zopár (aj opakujúcich sa) zásad, platí že variabilita postupov môže byť veľká, jediným kritériom správnosti postupu je výsledok - teda ujatie a vitálny rast vrúbľov. IH

IMG_20210214_232840.png (103.75 KiB) 2613 zobrazení

IMG_20210214_232905.png (174.68 KiB) 2613 zobrazení

IMG_20210214_232958.png (92.7 KiB) 2613 zobrazení

IMG_20210214_233027.png (164.85 KiB) 2613 zobrazení

IMG_20210214_232652.png (207.56 KiB) 2613 zobrazení

IMG_20210214_232803.png (104.79 KiB) 2613 zobrazení

[Ivan Hlavatý]

2) to mi vnuklo myslienku, preco sa vlastne nevrubluje hned pri odoberani vrublov, ale vruble sa uskladnuju do (povedzme) jari? ako dovod ma napadli mrazy, ktore by mohli vrublik/miesto vrublovania poskodit a preto sa to robi az na jar/skore leto, ked uz mrazy nehrozia. je to naozaj ten primarny dovod?

Mráz nie je hlavným dôvodom, to by.museli byť extrémne mrazy aby vrúbeľ poškodili.
Treba si uvedomiť, že podstatné pre ujatie vrúbľa je prúdenie miazgy, ktoré nastane po zrastení kambia podpníka (event. preštepovaného konára) a vrúbľa. Štep má aj určité množstvo svojich zásobných látok, ale bez "naviazania sa" na prúd miazgy príjemcu sa neujme. No a miazga začína prúdiť v skorej jari. Preto naštepenie niekedy v novembri-decembri by bolo zbytočné, keďže do začiatku prúdenia miazgy je ešte ďaleko. Zvýšilo by sa iba riziko vyschnutia štepu, bez benefitu takéhoto postupu. IH

[Ivan Hlavatý]

Viete niekto, preco su kostkoviny v tomto komplikovanejsie/narocnejsie na spravny cas vrublovania oproti jadrovinam? laik (ako ja) by povedal, ze je to "strom ako strom"...pokial to samozrejme nie je nejaky teplomilny pomaranc a pod

Možno je to dané tým, že odobraté vrúble kôstkovín nemajú natoľko bezproblémový "skladovací shelf-life" ako vrúble jadrovín a rýchlejšie strácajú "ujímací potenciál". Možno.

Zaujímavý spôsob štepenia broskýň na podpník prezentoval pred časom prispievateľ na 'starom' fóre - viď foto. Benefitom pri tomto postupe je zrejme urýchlenie prúdenia miazgy v podpníku a súčasne čerstvosť vrúbľov, ktoré ale nie sú narašené a vyhli sa skladovaniu. Teda dosiahne sa požadovaná diferencia medzi vyšším stupňom narašenia podpníka a ešte 'spiacimi' , ale zároveň 'čerstvými' vrúbľami. IH

IMG_20210215_003248.png (250.7 KiB) 2602 zobrazení

[kvas]

dakujem za vysvetlenie. nechcem povedat, ze teraz mi uz je vsetko jasne, ale uz vidim svetlo na konci, este dlheho, tunela

Mimmo - super finta, ako "trosku oklamat" prirodu

[Ivan Hlavatý]

Teda dosiahne sa požadovaná diferencia medzi vyšším stupňom narašenia podpníka a ešte 'spiacimi' , ale zároveň 'čerstvými' vrúbľami. IH

IMG_20210215_003248.png

Velmi zajímavé. Je to tak zajímavé, že to jen tak z plezíru vyzkouším. Škoda, že takových fint, je velmi poskrovnu. A nejde jen o finty z oblasti vegetativního rozmnožování.
[/quote]

Nezanedbateľným benefitom pri tomto postupe je okrem vyššej pravdepodobnosti ujatia vrúbľov aj 'mobilita' a ľahká 'transportovateľnosť' naštepeného podpníka v črepníku. Môže byť prenášaný podľa aktuálneho počasia tak, aby mal zabezpečené permanentne priaznivé tepelné a svetelné podmienky (ak prituhne, pôjde do interiéru, keď sa oteplí, môže ísť von). Následné presadenie je potom tiež oveľa šetrnejšie, než je tomu pri voľnokorenných vyorávkach. Z toho črepníka je to v podstate presádzanie v koreňovom bale spolu so zeminou v črepníku, teda stromček sa menej stresuje pri presadení na definitívne stanovište. Navyše termín presadenia môže byť načasovaný v najpríhodnejšiu dobu podľa priebehu počasia.

Pôvodným autorom tejto 'metódy' je pravdepodobne Mimmo, možno sa ešte ozve s doplnením o detaily. IH