Čo dávate do jamy pri výsadbe?

[Peb]

Ten rozbor je dobrý nápad ,tiež som ho robil stal asi 40 e s poštou ..a pôda mi vyšla chudobná na všetko ..iba horciku mám niekoľko násobne viac ..keď sa spätne zamyslím , tak je pravda.. pol litra cereritu ako spomína pán Mirek do malej jamy som asi prehnal( *v zmysle ,napísal som viac ako dávam ).. ,tazko povedať koľko,aké množstvo ,rozhodim niečo odhadom v hrsti , radšej ale nebudem dávať klamne informácie o množstve , pri hnojeni starších stromov som si vážil dávku ,presypal do nádoby a urobil fixkou čiaru ....Škoda že tabuľka nemá zahrnutý aj obsah dusíka.
tabuľka je z internetu



(*Dodatok)

[Neregistrovaný]

Čítam ako ste všetci dôslední pri sadení stromčekov. 😉
Je to ako keď sa pýtate diabetika ako sa stravuje 🙂 Začne rozprávať ako dobre ovláda čo by mal cukrovkár jesť a čo nie. (neviem či chápete) 😁

Väčšina ľudí sadí stromčeky štýlom, kúp, výkop, zasaď a polej. Ak nie je pôda úplne nevhodná, tak to funguje celkom dobre.
Rast stromčeka je dokázateľne horší ak sa sadí na miesto po staršom strome. Takto sa dá stratiť aj niekoľko rokov.
Pokusy o vylepšenie pôdy pri sadení majú len malý a dočasný efekt. (ak nepoužijete ťažkú
techniku) Skôr či neskôr budú korene v pôvodnej zemine.
Zmysel dáva občas zapracovať kompost alebo hnoj po obvode koruny, ak je to možné.
Rozbor pôdy nie je zlá voľba. Môže odhaliť veľký deficit alebo nadbytok niektorých živín. Záhradkári ju nevyužívajú takmer vôbec.
Používať umelé hnojivá teba veľmi opatrne. 😉
Peter

[Hawkeye]

▪︎ Čítam ako ste všetci dôslední pri sadení stromčekov. Je to ako keď sa pýtate diabetika ako sa stravuje. Začne rozprávať ako dobre ovláda čo by mal cukrovkár jesť a čo nie.
▪︎ Väčšina ľudí sadí stromčeky štýlom, kúp, vykop, zasaď a polej. Ak nie je pôda úplne nevhodná, tak to funguje celkom dobre.
▪︎ Pokusy o vylepšenie pôdy pri sadení majú len malý a dočasný efekt. (ak nepoužijete ťažkú
techniku) Skôr či neskôr budú korene v pôvodnej zemine.
▪︎ Používať umelé hnojivá teba veľmi opatrne.

▪︎ Nemyslím si, že by si prispievatelia popisujúci svoje postupy opisovali niečo čo naozaj nepraktizujú.
▪︎ Súhlasím s tým, že v kvalitnej pôde (uprednostnil by som tento výraz pred 'nie úplne nevhodná') stromček po zasadení rastie dobre aj vtedy, ak do výsadbovej jamy nepridáme nič.
▪︎ To, že vylepšenie pôdy má 'dočasný efekt' a že 'skôr či neskôr budú korene v pôvodnej zemine' je pravda, avšak je tu ešte jeden aspekt. Tým je fakt, že vyorávka a presadenie výpestku je preň ťažkým stresom a prvý rok-dva po výsadbe nezriedka vidíme, že stromček sa pomalšie zakoreňuje a spočiatku má slabšie prírastky (týka sa to hlavne hrušiek). Primerané skvalitnenie pôdy pri výsadbe (obohatenie o živiny a niektoré makro- a mikroprvky) stromčeku určite uľahčí lepšie prekonať včasné povýsadbové obdobie. A to je dôležité pre jeho rast a vývoj aj pre ďalšie roky.
▪︎ Súhlasím, že umelé hnojivá treba používať s mierou a rozvahou. Treba sa vyhnúť predávkovaniu a priamemu kontaktu s koreňmi. Taktiež sa treba vyhnúť zbytočnej aplikácii prvkov, ktoré v pôde nechýbajú. V tom je veľmi nápomocný rozbor pôdy. H.

[charles91]

Väčšina ľudí sadí stromčeky štýlom, kúp, výkop, zasaď a polej. Ak nie je pôda úplne nevhodná, tak to funguje celkom dobre.
Rast stromčeka je dokázateľne horší ak sa sadí na miesto po staršom strome. Takto sa dá stratiť aj niekoľko rokov.
Pokusy o vylepšenie pôdy pri sadení majú len malý a dočasný efekt. (ak nepoužijete ťažkú
techniku) Skôr či neskôr budú korene v pôvodnej zemine.
Zmysel dáva občas zapracovať kompost alebo hnoj po obvode koruny, ak je to možné.
Rozbor pôdy nie je zlá voľba. Môže odhaliť veľký deficit alebo nadbytok niektorých živín. Záhradkári ju nevyužívajú takmer vôbec.
Používať umelé hnojivá teba veľmi opatrne.
Peter

To, že tak sadí väčšina ľudí, neznamená, že je to dobre.
Musíte si uvedomiť jeden fakt - strom od začiatku do určitého momentu rastie exponenciálne. Cim viac rastie, tým viac hmoty naberá. ( Dlhsie prírastky - viac listov, viac fotosyntézy, vyššia odolnosť voči stresu). Preto je veľmi doležité, hoc len prvé roky, že sa ma strom lepšie, ma väčšie prírastky a tým získa náskok pred stromom v horších podmienkach.

S umelými hnojivami súhlas - nepoužívam ich vôbec.

[charles91]

....Škoda že tabuľka nemá zahrnutý aj obsah dusíka.
tabuľka je z internetu

super tabuľka

[Štěpánka.3]

Já jsem při výsadbě nových stromů většinou limitovaná svými fyzickými a materiálními možnostmi. Naštěstí půdu tu nemáme špatnou, podloží je jílovité. Díry nekopám nijak velké. Do vykopané hlíny přimíchám nějaký kompost a když byl písek, tak jsem přidávala i část písku. Písek už došel. Jednou jsem koupila i ty mykorhizní houby, ale už nevím, ke kterým stromům jsem je dala. Stromky mi rostou pomalu, ale v podstatě mi to moc nevadí. Děsí mě ty, co mi rostou bujně. Blbě se o ně stará, kdyby mi všechno dorostlo jen do výšky 3m, tak by mi to stačilo.

[Neregistrovaný]

Väčšina ľudí sadí stromčeky štýlom, kúp, výkop, zasaď a polej. Ak nie je pôda úplne nevhodná, tak to funguje celkom dobre.

To, že tak sadí väčšina ľudí, neznamená, že je to dobre.

Když je půda dobrá, tak je to dobrý postup. A ne že ne. Mé stromy jsou důkazem.

Musíte si uvedomiť jeden fakt - strom od začiatku do určitého momentu rastie exponenciálne. Cim viac rastie, tým viac hmoty naberá

Exponenciální růst myslíte přírůstky v cm3 hmoty? První roky jsou přírůstky obvykle menší než později. Může se zdát, že stromek nabírá více hmoty první tři čtyři rokoy, ale není tomu tak.
quote=charles91 post_id=51892 time=1704026882 user_id=175]
S umelými hnojivami súhlas - nepoužívam ich vôbec.

[/quote]
To musíte mít dobrou půdu. Neumím si představit jak bych řešil nedostatek dusíku kdybych si někdy nepomohl hnojivem. Samozřejmě s mírou.

[vysloužil]

V otázce výsadbových jam nelze paušalizovat. Tchán v Uherském Hradišti sázel stromky pod rýč - jáma byla velikosti ostříhaných kořenů. Půda - tmavá naplavenina od řeky Moravy byla kyprá a drobtovitá do metrové hloubky, možná ještě víc.
Já mám na půlce zahrady hlínu, vhodnou možná na pálení cihel. Velikost jámy a úprava půdy v ní by měla stačit stromku na celou dobu jeho životnosti. Jinou zeminu není kde vzít, tak musí stačit několik koleček písku, kompostu hnoje, kyblík vápna či vápence i pár hrstí granulovaného hnojiva.
Malá perlička - před lety jsem si nechal dělat půdní rozbor toho cihlářského jílu. Kromě nedostatku vápníku v něm bylo živin tak akorát nebo jen nepatrně méně. Hůř dopadla obdělávaná půda ze záhonů. Osobně proto považuju strukturu půdy, její vzdušnost, obsah humusu, hloubku ornice, kvalitu podloží, výšku spodní vody za důležitější než samotná procenta N, P, K, Mg, která lze koneckonců velmi jednoduše doplnit.

[M.H]

Některé školky do květináčů přidávají tyto bílé až nažloutlé kamínky - jsou pórovité, nasákavé vodou, dají se rozlomit mezi prsty. Je to jen pro udržení vlhkosti nebo se ty kamínky pomalu rozpouští jako hnojivo?

[vysloužil]

Myslím, že jde o vermikulit. Nevyplavuje se z půdy tak jako agroperlit, vylehčuje půdu, váže vodu. Samotný hnojivý účinek velký nemá, snad nějaký vápník. Zadržuje však hnojivé prvky rozpuštěné ve vodě. Než přidám do jámy kompost, promíchám v něm v kolečkách pár hrstí vermikulitu .