Zdôraznil by som to slovo ČASTO. Teda určite nie VŽDY. Záleží od konkrétneho stromku, ku každému treba pristupovať individuálne. Zohľadňujeme aj ovocný druh (charakter jeho rastu a vetvenia), podpník (intenzitu rastu) a v neposlednom rade želaný tvar stromu.
Nerád by som tu hádzal do vetra nejaké metre či centimetre, čo je "nadmerne dlhý výhonok" - ako som už uviedol, prístup a postup musí byť individuálny. Dôvody k skracovania bývajú najmä dva:
1. Snaha vybudovať pevnú, kompaktnú korunu
2. Snaha predísť vyhoľovaniu
Ad 1: príliš dlhé výhonky sú väčšinou aj príliš tenké, kostrové a rodivé konáre by sa v takom prípade ohýbali pod hmotnosťou úrody až k zemi, v horšom prípade lámali.
Ad 2: príliš dlhé výhonky sa často rozvetvujú len na ich koncoch, pričom ich značná časť zostáva "vyholená", teda bez bočného obrastu, z ktorého sa potom stáva obrast rodivý. Máte to uvedené na foto 1,2 - zo staršej knihy o reze, preto sú tam spomenuté staršie odrody. Platí to ale napríklad aj pre Rubín, Bohemiu, Rubinolu, Admiral a mnohé ďalšie 'moderné' odrody. Zanedbanie výchovného rezu môže potom vyústiť do stavu, kedy je koruna síce navonok priestorovo "mohutná", ale strom kvitne a rodí len na jej periférii (okrajoch). Takáto koruna síce zaberie v záhrade veľa miesta, ale z hľadiska výnosu na jednotku jej objemu je insuficientná.
Trochu názornosti: na foto 3 je slivka na podpníku myrobalán, ktorej výhonky v hornej časti koruny boli nedávno skrátené takmer o polovicu. To jednak zabráni "uleteniu koruny do neba", jednak podporí ich vetvenie a obrastanie sekundárnym (budúcim rodivým) obrastom. Úprava (najmä rezom na prevod) prebehne ešte koncom leta, prípadne najneskôr pri najbližšom predjarnom reze. Na foto 4 je jablonka (špičiak zasadený na jeseň 2021), na foto 5 trojročná hruška - v oboch prípadoch rastovo "uteká" ich terminál, ktorý treba skrátiť už teraz. Inak by mohlo prísť k nežiadúcej 'prestavbe' tvoriacej sa korunky.
Záverom ešte treba zdôrazniť, že pri formovaní korunky stromu nepoužívame rez iba na skracovanie, ale veľmi prínosné sú aj jeho ďalšie techniky - najmä rez na prevod a dvojstupňový sektorový rez. A tiež: nie vždy treba brať do ruky nožnice, niekedy je osožnejšie tvarovanie vyväzovaním, rozperkami či závažiami. A k dispozícii máme aj zriedkavejšie používané techniky, ako je krúžkovanie či "priškrcovanie" konárov. Takže netreba vždy hneď brať do rúk nožnice a strihať hlava-nehlava. Pri každom strihu nožnicami by sme si mali zodpovedať otázku: "Prečo to robím a čo tým chcem dosiahnuť ?" IH
. Už teraz po tých 4 rokoch pestovania viem, že by som x vecí robil ináč a už aj viem prečo 
a to som sa vždy snažil postupovať podľa nejakých teórií, ale až časom človek zistí, ako ten stromček na to všetko reaguje.
