podpníky
-
IP: 253.108
podpníky
nasiel som tychto predajcov co predavaju podnoze, ci maju aj generativne podnoze si zistite u nich.
https://www.prodejstromku.cz/katalog/ov ... y/podnoze/
pisu na webe, ze len pri osobnom odbere, ale bez problemov mi poslali aj postou.
https://www.zahrada-plantex.sk/kategoria/podpniky/
https://ovocnaskolkasabinov.sk/cennik celkom dolu v cenniku
https://www.prodejstromku.cz/katalog/ov ... y/podnoze/
pisu na webe, ze len pri osobnom odbere, ale bez problemov mi poslali aj postou.
https://www.zahrada-plantex.sk/kategoria/podpniky/
https://ovocnaskolkasabinov.sk/cennik celkom dolu v cenniku
podpníky
Podla mna by ich mohli mat tu. Su to chalani, okrem ineho, znami aj z Farmarskej Revue.
https://ovocnystrom.sk/kontakt/
https://ovocnystrom.sk/kontakt/
podpníky
Kto by dokázal porovnať bujnosť rastu týchto dvoch teoretických stromov?
(Ide samozrejme iba o teoretické zhodnotenie, keďže si uvedomujem aj vplyv konkrétnych pôdnoekologických podmienok a navrúbľovaných odrôd.)
1. bujne rastúca slivka na zelenej rynglote
2. stredne bujne rastúca hruška na kaukazskej hruške
Oba stromy by boli s rovnakou výškou kmeňa.
Údaje o vzrastnosti uvedených podpníkov na internete sa dosť rôznia. Väčšinou sa píše, že kaukazská je menej vzrastná ako hruška planá, niekde dokonca takmer na úrovni dule BA 29, inde (hlavne na poľských stránkach), že rastie rovnako bujne ako hruška planá. Keď porovnáme botanické druhy (resp. poddruhy) Pyrus pyraster a Pyrus communis dorastajú 15 (20) m a Pyrus caucasica 20 (25) m, čiže hruška kaukazská je vzrastnejšia.
Čo sa týka zelenej ryngloty údajov je na internete málo, vzrastnosť sa udáva približne na úrovni myrobalánu a na fórach od bujného rastu až po veľmi slabý. Možno je to spôsobené menšou plasticitou (podmienkami) alebo genetickou nevyrovnanosťou (generatívne množený podpník)? Netuším.
Preto by som bol vďačný za praktické informácie, ak to niekto dokáže porovnať z vlastných skúseností.
(Ide samozrejme iba o teoretické zhodnotenie, keďže si uvedomujem aj vplyv konkrétnych pôdnoekologických podmienok a navrúbľovaných odrôd.)
1. bujne rastúca slivka na zelenej rynglote
2. stredne bujne rastúca hruška na kaukazskej hruške
Oba stromy by boli s rovnakou výškou kmeňa.
Údaje o vzrastnosti uvedených podpníkov na internete sa dosť rôznia. Väčšinou sa píše, že kaukazská je menej vzrastná ako hruška planá, niekde dokonca takmer na úrovni dule BA 29, inde (hlavne na poľských stránkach), že rastie rovnako bujne ako hruška planá. Keď porovnáme botanické druhy (resp. poddruhy) Pyrus pyraster a Pyrus communis dorastajú 15 (20) m a Pyrus caucasica 20 (25) m, čiže hruška kaukazská je vzrastnejšia.
Čo sa týka zelenej ryngloty údajov je na internete málo, vzrastnosť sa udáva približne na úrovni myrobalánu a na fórach od bujného rastu až po veľmi slabý. Možno je to spôsobené menšou plasticitou (podmienkami) alebo genetickou nevyrovnanosťou (generatívne množený podpník)? Netuším.
Preto by som bol vďačný za praktické informácie, ak to niekto dokáže porovnať z vlastných skúseností.
Malá Fatra: SZ/430 m n.m./5°C/1000 mm/hlinito-ílovitá kambizem na kremenci, pH 6,5
-
- Príspevky: 4892
- Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03
podpníky
Pripájam informáciu o zaujímavej, sortimentom a zameraním netradičnej ovocnej škôlke. Ak má niekto záujem o staré odrody v extenzívnom spôsobe pestovania, prípadne o zdravé generatívne podpníky, určite tu nájde pre seba zaujímavé veci. V sortimente majú napr. také odrody ako Bosmanka, Hviezdnatá reneta, Gascoyneho šarlátové, Krasokvet žltý či Chodské (jablone), alebo Naghinova, Sterkmanova, Špinka, Magdalenka, Kozačka štuttgartská, Solanka, Trevouxská, Le Brunova, Viennská a iné (hrušky). IH
Naposledy upravil/-a Ivan Hlavatý v 17 Feb 2022, 09:50, upravené celkom 4 krát.
podpníky
Obecně platí, že většina hrušní na semenáčích vytváří větší koruny než slivoně na jakékoli podnoži. Jsou samozřejmě výjimky, Williamsova, Konference či Karina bude menší než švestka na myrobalánu.larix napísal: ↑10 Feb 2022, 17:46Kto by dokázal porovnať bujnosť rastu týchto dvoch teoretických stromov?
(Ide samozrejme iba o teoretické zhodnotenie, keďže si uvedomujem aj vplyv konkrétnych pôdnoekologických podmienok a navrúbľovaných odrôd.)
1. bujne rastúca slivka na zelenej rynglote
2. stredne bujne rastúca hruška na kaukazskej hruške
Oba stromy by boli s rovnakou výškou kmeňa.
Údaje o vzrastnosti uvedených podpníkov na internete sa dosť rôznia. Väčšinou sa píše, že kaukazská je menej vzrastná ako hruška planá, niekde dokonca takmer na úrovni dule BA 29, inde (hlavne na poľských stránkach), že rastie rovnako bujne ako hruška planá. Keď porovnáme botanické druhy (resp. poddruhy) Pyrus pyraster a Pyrus communis dorastajú 15 (20) m a Pyrus caucasica 20 (25) m, čiže hruška kaukazská je vzrastnejšia.
Čo sa týka zelenej ryngloty údajov je na internete málo, vzrastnosť sa udáva približne na úrovni myrobalánu a na fórach od bujného rastu až po veľmi slabý. Možno je to spôsobené menšou plasticitou (podmienkami) alebo genetickou nevyrovnanosťou (generatívne množený podpník)? Netuším.
Preto by som bol vďačný za praktické informácie, ak to niekto dokáže porovnať z vlastných skúseností.
-
- Príspevky: 654
- Dátum registrácie: 23 Mar 2020, 18:50
- Bydlisko: Novojičínsko
podpníky
Kdyby někdo potřeboval, já objednával před týdnem podnože v Sempře Litoměřice - mají vegetativně množené, jen jabloně, když jsem volal, měli ještě M9, M7, MM106 a J-TE-H, myslím že i MM111. Přišly moc pěkné.
Novojičínsko - 320 m.n.m. a 260 m.n.m. v mrazové dolině u vody