Novinky - hrušky 🍐

[PeterS]

Ja sa u hrušiek väčšinou pozastavujem nad tým, že ako je možné, že sú stále pestované a bežne dostupné odrody (skôr je to väčšina ponuky) z 19. a začiatku 20. storočia, veľa semenáčov, selekcií zo záhrad? U jabloní samá novinka, u hrušiek stály sortiment. Nové odrody vidím akurát na stránkach šľachtiteľov, ale bežne v škôlkach ich nestretávam. Niekedy premýšľam či sú nové odrody ozaj chuťovo a vlastnosťami napriek snahe šľachtiteľov horšie ako stará klasika, alebo ich odsúvanie do úzadia je tu iba z dôvodu ich malého rozšírenia u záhradkárov a veľkopestovateľov.
Pardon, ak som niekoho s pestrou paletou nových odrôd hrušiek na záhrade urazil. Ale ten markantný rozdiel mi nejde do hlavy.

[Ivan Hlavatý]

Ja sa u hrušiek väčšinou pozastavujem nad tým, že ako je možné, že sú stále pestované a bežne dostupné odrody (skôr je to väčšina ponuky) z 19. a začiatku 20. storočia, veľa semenáčov, selekcií zo záhrad? U jabloní samá novinka, u hrušiek stály sortiment. Nové odrody vidím akurát na stránkach šľachtiteľov, ale bežne v škôlkach ich nestretávam. Niekedy premýšľam či sú nové odrody ozaj chuťovo a vlastnosťami napriek snahe šľachtiteľov horšie ako stará klasika, alebo ich odsúvanie do úzadia je tu iba z dôvodu ich malého rozšírenia u záhradkárov a veľkopestovateľov.
Pardon, ak som niekoho s pestrou paletou nových odrôd hrušiek na záhrade urazil. Ale ten markantný rozdiel mi nejde do hlavy.

Áno, tento "hruškový paradox" je zrejmý a do očí bijúci, najmä v porovnaní s odrodami jabloní. Nedá sa povedať, že by sa šľachtitelia nesnažili, veď len z kríženia Boscova x Drouardova vzniklo 8 (slovom osem !) rôznych odrôd (viď foto 1). Na Slovensku vznikla celá séria 'Bojnických' odrôd - dosť kvalitných, kam sa však podeli ? Alebo zaujímavá ďalšia slovenská odroda Pribinova (foto 2,3) - tiež sa prakticky nepestuje. Podobne kvalitné odrody ako Lebosca, Harbo tiež nenašli širšie uplatnenie. Pravdou ale je, že staré odrody, ktoré vznikli prevažne zásluhou prírody (Boscova, Konferencia, Lucasova, Williamsova, Abate Fetel, Hardenpontova, Dekanka Robertova etc.) sú chuťovo vynikajúce a novošľachtence to majú tým pádom ťažké. Pravdupovediac, aj medzi jablkami sú tie 'starinky' (Jonathan, Coxovka, Golden Del., McIntosh...) chuťovo doteraz neprekonané, ich handicapom je ale slabá odolnosť chorobám. IH

[Milan Fiala]

PeterS

O tomto probléme čo sa týka hrušiek sa diskutovalo na výstave hrušiek v Taliansku ktorá sa konala 24.12.2021 pestovatelia požadujú nové odrody v sadoch,ale oni už sú len čakajú, kedy sa uvoľnia zo šlach.stanic.

[Ivan Hlavatý]

O tomto probléme čo sa týka hrušiek sa diskutovalo na výstave hrušiek v Taliansku ktorá sa konala 24.12.2021 pestovatelia požadujú nové odrody v sadoch,ale oni už sú len čakajú, kedy sa uvoľnia zo šlach.stanic.

V regióne Emilia Romagna, kde sa konala konferencia 'Futurpera' (bolo to v meste Ferrara od 2. do 4.decembra 2021), pestujú tieto odrody hrušiek - viď foto. Spomedzi týchto 10 odrôd nie je ani jedna nová odroda, všetko sú to staré sorty. (Pozn.: Kaiser = Boscova fľaška, Decana del Comizio = Dekanka Robertova, Max Red Bartlet = Williamsova červená).
Pán Fiala, mohli by ste uviesť konkrétne (ak môžete), ktoré nové odrody čakajú na uvoľnenie zo šľachtiteľských staníc (v správach o konferencii sa mi to nepodarilo nájsť) a nahradia uvedené klasiky ? Možno niektoré z tých nových by bolo možné pestovať aj u nás. Napríklad Falstaff (Abate Fetel x Cascade) ?
(Pokiaľ dobre vidím, na fotkách vo Vašom príspevku sú Williamsova, Abate Fetel a Passe Crassane/alebo Dekanka Robertova). IH

[vysloužil]

Ja sa u hrušiek väčšinou pozastavujem nad tým, že ako je možné, že sú stále pestované a bežne dostupné odrody (skôr je to väčšina ponuky) z 19. a začiatku 20. storočia, veľa semenáčov, selekcií zo záhrad? U jabloní samá novinka, u hrušiek stály sortiment. Nové odrody vidím akurát na stránkach šľachtiteľov, ale bežne v škôlkach ich nestretávam. Niekedy premýšľam či sú nové odrody ozaj chuťovo a vlastnosťami napriek snahe šľachtiteľov horšie ako stará klasika, alebo ich odsúvanie do úzadia je tu iba z dôvodu ich malého rozšírenia u záhradkárov a veľkopestovateľov.
Pardon, ak som niekoho s pestrou paletou nových odrôd hrušiek na záhrade urazil. Ale ten markantný rozdiel mi nejde do hlavy.

Áno, tento "hruškový paradox" je zrejmý a do očí bijúci, najmä v porovnaní s odrodami jabloní. Nedá sa povedať, že by sa šľachtitelia nesnažili, veď len z kríženia Boscova x Drouardova vzniklo 8 (slovom osem !) rôznych odrôd (viď foto 1). Na Slovensku vznikla celá séria 'Bojnických' odrôd - dosť kvalitných, kam sa však podeli ? Alebo zaujímavá ďalšia slovenská odroda Pribinova (foto 2,3) - tiež sa prakticky nepestuje. Podobne kvalitné odrody ako Lebosca, Harbo tiež nenašli širšie uplatnenie. Pravdou ale je, že staré odrody, ktoré vznikli prevažne zásluhou prírody (Boscova, Konferencia, Lucasova, Williamsova, Abate Fetel, Hardenpontova, Dekanka Robertova etc.) sú chuťovo vynikajúce a novošľachtence to majú tým pádom ťažké. Pravdupovediac, aj medzi jablkami sú tie 'starinky' (Jonathan, Coxovka, Golden Del., McIntosh...) chuťovo doteraz neprekonané, ich handicapom je ale slabá odolnosť chorobám. IH


Screenshot_20220208-220201_Chrome.jpg
Screenshot_20220208-220247_Chrome.jpg
Screenshot_20220208-220331_Chrome.jpg

Hruška Drouardova se našim šlechtitelům zřejmě nějak zalíbila. V minulosti jsem ji pěstoval spolu s Dielovou máslovkou na jednom stromku, ani jedna nebyla nic moc. Tuhá slupka tvrdá málo sladká dužina, asi nevhodné do mojí polohy. Bude to něco podobného jako Čačanská najbolja. Sama nepříliš povedená, ale potomstvo kvalitní.

[přasličák]

Kamarád Milana Fialy z Rumunska má tedy odvahu. Nejen že nabízy rouby spousty právně chráněných odrůd ovoce, ale dokonce s nimi ještě obchoduje. Silně pochybuji, že by to dělal legálně a od všeho měl zakoupenou licenci. Zejména na západ od nás se to dost hlídá. A kde je záruka zdravotního stavu. Nevěřím, že má co strom, to jedna odrůda. Spíše co strom, to dvacet odrůd. Tam je potom vysoké nebezpečí zavlečení viróz a fytoplazmoz. Ale to je pouze má domněnka.
A kde jsou nové odrůdy hrušní? Proč nejsou v prodeji? Proč převládají v sortimentu staré odrůdy? Asi to má více příčin. Jednak spousta starých odrůd stále patří ke špičkovým. Nové odrůdy jsou už většinou právně chráněné. To je spojeno s určitými finančními náklady pro školkaře, který by je chtěl množit. A nejen to. A stromků hrušní pro neprofesionály se aspoň v ČR zase tak moc neprodá. Když se vžiji do pozice školkaře, tak je daleko jednoduhší množit staré, nelicencované odrůdy hrušní. Schválně. Kdo v ČR a na Slovensku nabízí odrůdy z Bojnic, z Těchobuzic ? Holovouské odrůdymají v Holovousích a pár jiných prodejců.
A Miloš má opět pravdu. Novinek je takové množství, že málo kdo se v tom vyzná. Všechny mají skvělou reklamu. Ale papír a internet snesou cokoliv. Velice často vychvalovaná novinka vyloženě zklame. Třeba velmi mi chutnala na jedné degustaci před časem odrůda jabloně Honey Crisp. V Americe ji chválí. Tak jsem si ji celkem komplikovaně pořídil. První plodnost a hned zklamání. U mne silný sklon k fyziologické skvrnitosti. A problémy při skladování. V současnosti v USA neskutečná reklama na Cosmic Crisp. V Německu jsou už jeho výsadby a již jsou informace, že i tato odrůda trpí pihovitosti. Nevím, jestli i tato skutečnost v americké reklamní kampani je uvedena. Nikdo normální není schopen zkoušet vše nové. A ani nás několik, co nejsme normální. Proto je fajn, že na tomto fóru vedle příspěvků reklamních jsou uváděny i zkušenosti s jednotlivými odrůdami v našich podmínkách.

[Ivan Hlavatý]

Ale papír a internet snesou cokoliv. Velice často vychvalovaná novinka vyloženě zklame. Třeba velmi mi chutnala na jedné degustaci před časem odrůda jabloně Honey Crisp. V Americe ji chválí. Tak jsem si ji celkem komplikovaně pořídil. První plodnost a hned zklamání. U mne silný sklon k fyziologické skvrnitosti. A problémy při skladování. V současnosti v USA neskutečná reklama na Cosmic Crisp. V Německu jsou už jeho výsadby a již jsou informace, že i tato odrůda trpí pihovitosti. Nevím, jestli i tato skutečnost v americké reklamní kampani je uvedena.

Čo sa týka Honeycrispu, tak problémy s ním - obzvlášť horkú pehovitosť - samotní Američania priznávajú. Text na foto 1 je v preklade zhruba tento:
"Honeycrisp je obzvlášť citlivý na vznik viacerých porúch pred a po dozretí, ale vzhľadom na to, že je vysoko cenený, tak je s ním stále rátané vo výsadbových plánoch. Je jednou z najčastejšie vysádzaných odrôd v posledných 20 rokoch v štáte Washington v USA. Veľkým problémom v pestovaní Honeycrispu je jeho sklon k horkej pehovitosti. Každý rok dochádza k vysokým stratám plodov, ktoré by boli inak predajné, kvôli tejto poruche".

Dokonca tejto problematike (sklon Honeycrispu k fyziol. pehovitosti) je venovaných už viacero vedeckých prác (foto 2).

Čo sa týka Cosmic Cripsu, o ňom uvádzajú, že je k horkej pehovitosti "menej citlivý než Honeycrisp". IH

[mjhn]

...môj dobrý priateľ predáva vrúble rôznych odrôd zverejnil tu150 odrôd hrušiek tie novšie nedal v skutočnosti ich má 220 odrôd tak Kto tu má toľko odrôd.

Každý má svoje priority... Istý čas som sa tiež naháňal za každou novinkou, niekedy stromček ani nestihol zarodiť a už išiel von, lebo bolo treba miesto pre novinku. Potom som pochopil, že by to bol nekonečný kolobeh, keďže novinky pribúdajú každým rokom. Ako hobík tiež nevidím zmysel v tom, aby som mal v záhrade 200 stromov. Ak niekto predáva ovocie, vrúble alebo stromky a živí sa tým, tak to je iné. Takému sadu sa už ale treba venovať na plný úväzok. Pre mňa je prioritou mať v záhrade takú skladbu ovocných druhov a odrôd, aby som mal v priebehu roka vždy ku konzumácii čerstvé ovocie. Pri jadrovinách chcem mať spektrum odrôd dozrievajúcich v rôznom čase, rôznych farieb a chutí, s rôznym shelf-life. No a tiež ma to záhradkárčenie baví - je to moje hobby. V záhrade chcem relaxovať, nie otročiť. Raz za čas zasadím niečo nové, ale až keď je tá odroda už aspoň trochu overená. V tom rumunskom zozname je napríklad tuším 6 'klonov' odrody Fuji. Načo by mi to bolo ? Ale ako vravím - toho pána z Rumunska nepoznám, zrejme má dôvod, prečo takto zbiera odrody. Jednoducho - každý sme iný, aj tu na fóre máme rôzne predstavy o svojich záhradách, a tak je to dobre. IH

Myslim, ze ste to vystihli velmi dobre pan IH. Kazdy sme iny. Tiez si niekedy kladiem otazku ci tie odrody vlastne pestujem alebo zbieram. Uz to tu bolo raz pekne pomenovane - amok - ktory sa dostavi na jar alebo jesen ked pride nova ponuka stromcekov. Ale aj vdaka takymto foram, kde clovek najde vela novych podnetov a zrazu chce vyskusaj aj to co predtym povodne nechcel. Pripomenulo mi to jeden starsi clanok, kde mal jeden pan 568 odrod jabloni (k roku 2009):

https://feminity.zoznam.sk/c/887537/naj ... nar-z-ludu

Je to naozaj uctihodna zbierka. To co ma vsak zaujalo je, ze zo vsetkych tych odrod oznacil ako jeho chutovu lahodku Dulcit. Snazil som sa ju kupit/vyskusat, no zda sa, ze tato odroda uz natrvalo zmizla z bezne dostupnych zdrojov.

[PeterS]

Áno, tento "hruškový paradox" je zrejmý a do očí bijúci, najmä v porovnaní s odrodami jabloní. Nedá sa povedať, že by sa šľachtitelia nesnažili, veď len z kríženia Boscova x Drouardova vzniklo 8 (slovom osem !) rôznych odrôd (viď foto 1). Na Slovensku vznikla celá séria 'Bojnických' odrôd - dosť kvalitných, kam sa však podeli ? Alebo zaujímavá ďalšia slovenská odroda Pribinova (foto 2,3) - tiež sa prakticky nepestuje. Podobne kvalitné odrody ako Lebosca, Harbo tiež nenašli širšie uplatnenie. Pravdou ale je, že staré odrody, ktoré vznikli prevažne zásluhou prírody (Boscova, Konferencia, Lucasova, Williamsova, Abate Fetel, Hardenpontova, Dekanka Robertova etc.) sú chuťovo vynikajúce a novošľachtence to majú tým pádom ťažké. Pravdupovediac, aj medzi jablkami sú tie 'starinky' (Jonathan, Coxovka, Golden Del., McIntosh...) chuťovo doteraz neprekonané, ich handicapom je ale slabá odolnosť chorobám. IH

Ani som netušil, že také odrody registrované po roku 2002 máme, nikdy som sa s nimi nestretol, síce podobne to bolo pred dvoma rokmi aj s ríbezľou Rekord z Bojníc, ktorá podľa mňa nemá konkurenciu, pritom je v ponuke škôlok raritou.

[Ivan Hlavatý]

Ani som netušil, že také odrody registrované po roku 2002 máme, nikdy som sa s nimi nestretol, síce podobne to bolo pred dvoma rokmi aj s ríbezľou Rekord z Bojníc, ktorá podľa mňa nemá konkurenciu, pritom je v ponuke škôlok raritou.

Slovenské odrody - Bojnická jesenná, Bojnická zimná Bojnická vianočná, Nitra, Ivana, Korvínova, Pribinova - upadli prakticky do zabudnutia. IH