Bezorebne metódy pestovania

Ak nenájdete vhodnú kategóriu pre dotaz, založte ho tu.
alenak
Príspevky: 194
Dátum registrácie: 01 Apr 2022, 19:56
Bydlisko: Královehradecko

Deň živej pôdy 2022

10 Nov 2022, 21:35

Hraboši můžou mít radost, ale ten, kdo pracuje s půdou dlouhodobě ne. :) No, v okolí to zkoušeli - neorat, moc dobře to nedopadlo. Vracejí se pokusníci zpět k orbě. Prý už je i návrh z EU, kdo nebude orat, dostane dotace. ....kdo bude orat nic.....
Trnavsko 145 mnm
Príspevky: 169
Dátum registrácie: 21 Apr 2021, 13:24

Deň živej pôdy 2022

11 Nov 2022, 08:17

Neregistrovaný napísal:
10 Nov 2022, 20:42
Hraboši by měli z pana Klema radost.
Nebolo by na škodu najprv si pozrieť ten videozáznam a až potom písať príspevky do diskusie. Aj k problematike hrabošov sa tam Ing. Dohál vyjadruje. Hrabošie kolónie identifikujú pomocou dronov, následne tam umiestňujú bydlá pre dravé vtáky a funguje im to veľmi dobre. Ani orba nie je zázračným liekom na hraboše. Áno, je to pre nich mrzuté, ale viac im vadí voda a vysoká vlhkosť, najmä v kombinácii s chladom a vysoká populácia dravcov. Keď to preženiem, muselo by sa asi orať každé dva týždne, aby to hrabošov zdecimovalo, pretože svoje podzemné chodbičky si obnovujú. Veď aj rok či dva dozadu bol v ČR s hrabošmi veľký problém, aj napriek tomu, že sa orie. Lebo bolo sucho, je málo dravcov a majú zlé podmienky (napr. nedostatok vhodných miest na číhanie v krajine obrovských pôdnych blokov bez jediného stromu).
Ivan Hlavatý
Príspevky: 4892
Dátum registrácie: 21 Mar 2020, 10:03

Deň živej pôdy 2022

11 Nov 2022, 09:35

kvas napísal:
10 Nov 2022, 21:07
...Prekvapilo ma ale to, ze sa tam riesi (ne)dostatok uhlika v pode. Ja cely cas zijem v tom, ze rastlina ziskava uhlik zo vzduchu, prostrednictvom fotosyntezy, CO2 + voda => glukoza + O2, priblizne, ak si to dobre pamatam. Inymi slovami, cela hmota rastlin je prakticky zo vzduchu (tusim, ze aj nejaky myslitel v minulosti vazil hlinu v kvetinaci a zistil, ze z nej neubudlo a zaroven pokusna rastlina zvacsila svoj objem ). a teraz sa dozvedam, ze obrabanim pody oberame rastliny o uhlik v pode, ktory potrebuju. dakazal by mi niekto laicky/strucne vysvetlit, preco rastlinam nestaci ten vzdusny uhlik?
Viď foto. Rastliny potrebujú aj organický uhlík v pôde, nie je to všetko len o fotosyntéze.
Druhým - nesmierne dôležitým - aspektom je úloha pôdneho uhlíka v procesoch regulujúcich klímu na Zemi. IH

Screenshot_20221111-092847_Chrome.jpg
Screenshot_20221111-092853_Chrome.jpg
Mimmo
Príspevky: 3082
Dátum registrácie: 09 Mar 2020, 06:26
Bydlisko: VYSOČINA 500m a JM 250m.

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 10:12

Úrodnost půdy není dána elementárním uhlíkem ani CO2. Rozsypáním kila diamantů ani zaléváním sycenou vodou si na zahradě moc nepomůžeme. Tím kouzelným biokatalyzátorem jsou složité organické makromolekuly trochu podobné ligninu, které umožňují nebo výrazně urychlují biologické procesy. Samozřejmě za podpory půdních mikroorganismů. Tyto látky vznikají nejlépe přemrznutím kompostu nebo částečným spalováním biomasy při určité teplotě. Viz terra preta, lignohumát nebo vznik černozemě.
kvas
Príspevky: 584
Dátum registrácie: 08 Mar 2020, 21:19

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 12:31

vzhladom na to, ze toto je forum pre malo-pestovatelov, podme si tuto problematiku rozobrat na modelovom, velmi zjednodusenom, priklade:

zahrada, 500m2, ziadna chemicke postreky a synteticke hnojiva, pestuje sa tam bezna sezonna zelenina (rajciny, paprika, zemiaky, fazula, cukety, atd..), pre zjednodusenie vypoctu predpokladajme, ze sa tam pestovali len zemiaky s vynosom (20t/h) to znamena, ze zo zahrady som vyniesol 1000kg zemiakov. tie ale obsahuju vodu (cca 75%), takze vo finale som zahrade zobral 250kg hmoty (neviem, ako to spravne nazvat), ale zase tam zostali vnate zo zemiakov, ktore tam zhniju. k tomu, cca 1x za 3 roky tam vysypem cca 6ton mastalneho hnoja, tem na tiez vodu, povedzme 50%, tak to vychadza 1 tona hmoty hnoja rocne pridana do zahrady. nezapocitavam tam este hmotu kompostu (celorocna burina), domaci hnoj a pod.

celkova priemerna bilancia je rocne +750kg hmoty ide do zahrady, na jesen sa zahrada zorie. co by som mal zmenit/zlepsit, aby som dosiahol aspon 10% narast vo vynose, alebo by sa zmensila pracnost pestovania? pretoze, ruku na srdce, tu zahradu neobrabam preto, aby som znizoval mnozstvo uhlika v atmosfere a ani preto, aby som vytvaral idealne podmienky pre huby a zivocichy v pode, ale cisto egoisticky pre prespech mojej rodiny, aby som nemusel kupovat synteticke potraviny zo supermarketu.

ak mi bezorebne pestovanie prinesie nejaky hmatatelny benefit (vacsi vynos, mensia pracnost, zdravsie plodiny apod), vobec sa tomu nebranim, len tym chcem povedat, ze zmeny v pestovani na takejto "mini" ploche mnostvo uhlika v atmosfere nijako nezmenia. kedze nevlastnim lany obilia (a hlavne velko-pestovaniu nerozumiem) starosti ako na nich spravne hospodarit necham inym.
Trnavsko 145 mnm
Príspevky: 169
Dátum registrácie: 21 Apr 2021, 13:24

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 13:29

Zvysovanie obsahu uhlika/humusu v pode nie je samoucelne. Je rozdiel medzi tzv. kratkodobym humusom (ten z hnoja) a trvalym humusom (ten ktory ziskame pri mykorhize). To je v principe to, o com hovori aj p. Klem vo svojej prednaske. Velmi vela sa toho da preniest aj do "malopestovatelskych" podmienok, staci si dat v youtube napr. "no dig market garden" alebo prednasky Dr. Elaine Ingham (https://www.youtube.com/channel/UCSAU5l ... HBaR1ZfheQ). Urcite nie je cielom presviedcat ostatnych o tom, ze aj v zahradach musime okamzite zrusit akekolvek zasahy do pody. Tak nepostupujem ani ja. Ale je dolezite, s ohladom na vlastne podmienky, porozmyslat o tom, ci ten ktory zasah je naozaj potrebny a prospesny, alebo ho robime len preto, ze to tak robil otec, stary otec a generacie pred nim alebo to pisu v nejakej knizke, kde to opisali z inej knizky a tak to opisuju uz desatrocia, pricom sa mozno mohol aj stratit povodny kontext. Velky rozdiel je v tom, ze bezorebne technologie vyzaduju specialnu techniku, najma pri vysadbe, ktoru zahradkari nemaju a ani sa pre ich potreby nevyraba. Vo velkovyrobe sa pri bezorebnych technologiach pouzivaju herbicidy, co ja v zahrade odmietam (az na skutocne extremne pripady), radsej pyr vytaham rucne nez by som mal do zahrady liat glyfosat.

Vyhody? - ak nemate moznost zavlahy, alebo len v obmedzenej miere; mate svahovity pozemok; chcete pouzivat menej umelych hnojiv (resp. ziadne); chcete sa menej fyzicky narobit; mate menej urodnu a nestrukturnu podu; mate problemy s blokovanim prijmu mikro/makrozivin, tam vsade mozu principy regenerativneho polnohospodarstva pomoct. Nie pri kazdej plodine sa to da v plnej miere aplikovat, napr. pri korenovej zelenine, zemiakoch sa zasahom do pody neda vyhnut. Ale viete pri tychto zasahoch brat ohlad na mykorhizu, napriklad okamzitou vysadbou krycej plodiny po zbere, cim zlepsujete (dlhodobu) strukturu pody a mate sancu zvysit urodu plodiny v dalsej sezone. Nehovoriac o trvalej vysadbe ovocnych drevin, kde sa podou nehybe. Aby som to zakoncil, principialny rozdiel je v tom, ci chcete k pode pristupovat len ako k nezivemu substratu, alebo ako k zivemu (super)organizmu. Ten druhy pristup je trvalo udrzatelny a aj v kratkodobom hladisku vie priniest (velke) benefity, avsak vyzaduje nove znalosti a prax, celkovu zmenu pristupu a myslenia a starostlive prisposobenie sa specifickym podmienkam daneho stanoviska.
larix
Príspevky: 1073
Dátum registrácie: 09 Máj 2021, 00:23

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 13:31

Marek, ono sa to nasčíta aj v malom rozmere, aj keď kľúčová je veľkovýroba.

A potom je tu samozrejme etická rovina - či to človek vníma egoisticky, ako si sám napísal, alebo altruisticky aj s ohľadom na tie živé organizmy a budúcnosť ľudstva.

Dnešná doba je demotivujúca, keď naozaj prevláda spomínaný egoizmus a človek vidí, že Európa sa snaží (hoci sa to nepáči každému) ale zvyšok sveta to má viac alebo menej na háku.
Planéta je preľudnená a otepľuje sa, takže bez zmeny prístupu bude budúcnosť (hlavne našich potomkov) pravdepodobne plná kríz - migračných, ekonomických, demografických a možno aj ozbrojených (o zdroje a obývateľné oblasti). Zabrániť sa tomu asi už úplne nedá ale aj zmiernenie týchto efektov má podľa mňa význam.

Či má bezorebný spôsob pestovania praktický alebo ekonomický význam si ja osobne netrúfam rozhodnúť ale subjektívne mi dáva zmysel hlavne vo veľkovýrobe.

https://www.youtube.com/watch?v=GlrxoMV8jHI
https://www.youtube.com/watch?v=8vUYYo8Bu5s
https://www.youtube.com/watch?v=y33d-FTMGh0
https://www.youtube.com/watch?v=kPhLRzPdNAY
Malá Fatra: SZ/430 m n.m./5°C/1000 mm/hlinito-ílovitá kambizem na kremenci, pH 6,5
Mimmo
Príspevky: 3082
Dátum registrácie: 09 Mar 2020, 06:26
Bydlisko: VYSOČINA 500m a JM 250m.

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 16:18

To jste napsal krásně. Umíte nejen dobře psát, ale máte k půdě opravdový vztah.
Neregistrovaný

IP:  11.241

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 19:24

Hm, rozoberať túto tému na hobby fóre bude ťažké. Je jasné, že 90% ľudí sa postaví na stranu neveriaceho Tomáša.
O regeneratívne poľnohospodárstvo sa zaujímam dlhšie. Bol som v Krakovanoch tento rok aj vlani. A keby som bol veľkopestovateľ poľných plodín neváham ani minútu. Nízkotlakové pneumatiky, bezorebná sejačka, minimalizácia zásahov na pôde, medziplodiny. To že EU tlačí na carbon farming, je len dobre.
Ale som malopestovateľ (cca 15 árov) a gro produkcie je zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo. Pestujem medziplodiny. Zásadný rozdiel je v tom, že potrebujem ísť na pôdu každý deň, hoci nie strojom, ale pešky určite. Pri najlepšej vôli si pôdu ušliapem aj nohami. Zeleninárstvo je známe vysokým výskytom burín, to je ďaľšia odlišnosť od husto siatych poľných plodín. Neoriem, ale zaťiaľ potrebujem občas nakypryť utlačenú zem.
Suma sumárum, regeneratívne poľnohospodárstvo je omnoho ľahšie aplikovať v poľných plodinách, kde sa ide na pôdu napr. 4x ročne, vo vhodnom termíne strojmi s nízkotlakovými pneumatikami, než v zeleninových a ovocných hobby záhradkách. Okolo paradajok potrebujem prejsť min. 30x ročne a pôdu si chtiac nechtiac ušliapem. Keby som bol kolibrík, obhospodaroval by som zo vzduchu a bolo by to ok.
Dá sa to vyriešiť zavedením trvalých chodníčkov, ktoré môžu byť udupané a napr. 1,5 m širokými pestovateľskými poliami, kde sa vstupovať nebude.
Takisto v hobby ovocinárstve a vinohradníctve, kde máme väčšinou rôzne odrody a potrebujeme sledovať ich stav často, je trochu obmedzené pestovanie medziplodín, pretože potrebujeme sledovať stav každej odrody. Vo vinohrade som denno denne, pretože mám 50 stolových odrôd, každá má iné potreby. Zasiatu medziplodinu chtiac nechtiac ušliapem.
Napriek tomu prednášku pána Klema veľmi doporučujem, je to studnica poznatkov. Aj keď má veľkovýroba v regeneratívnom poľnohospodárstve trochu navrch, aj pre hobbíkov je to veľmi podnetné. Povedal by som, že je to výzva, ako to vykúmať. Pozitívny efekt je nepopierateľný. R.
charles91
Príspevky: 565
Dátum registrácie: 29 Mar 2021, 22:27

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 21:08

Aj orba ma svoje výhody - viac vzduchu, mrazom sa rozbijú hrudy, menší tlak škodcov.. atď. Avšak ma aj nevýhody - ničenie mikrobiomu, hutnenie pôdy, erózia pody, nižší uhlik...

Prave mikrobiom je v pôde kľučový. Preto je podstatný ten humus - aby sa baktérie množili, aby držala vodu. A preto tie medziplodiny, ktorej maju za úlohu tu organiku dostavať do pôdy. A vznika z toho taky prirodzený kruh. Cim je vyšší mikrobióm v pode, tym sa rastlinam lepšie dari. Nižšie rastliny spolupracujú skôr s baktériami, vyššie skôr s hubami.
Dokazané, že rastliny dokažu si poradiť aj s nevyhovujucimi podmienkami, pokial maju správne baktérie. Baktérie, dokážu uplne zjemniť strukturu pôdy a eliminovať tlak škodcov atď.
Huby dokázu tahať vodu a živiny pre rastliny aj niekoľko metrov od samotnej rastliny atď.

Sledoval som aj Krakovany, ale to neuznávam, používajú herbicídy, ako to niekto spomínal.

Teórii ake su výhody je kopec, tak isto kopec informácii ako to robia vo veľkovýrobe. Ked sa pestuju obilniny, strukoviny atď. Ale ako pri zmiešanej zelenine ? To neviem nájsť.
Stále mi chýba postup pri zeleninových záhonoch. Presne kroky bod po bode aku medziplodinu na jeden, na jar, postup a postupnosť krokov - akú zeleninu, atď. Ako napr. sa sadia zemiaky ? ako Mrkev ?
A práve na to mi chýba odpoveď.
Napísať odpoveď