Bezorebne metódy pestovania

Ak nenájdete vhodnú kategóriu pre dotaz, založte ho tu.
Neregistrovaný

IP:  11.241

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 22:50

charles91 napísal:
11 Nov 2022, 21:08
Presne kroky bod po bode aku medziplodinu na jeden, na jar, postup a postupnosť krokov - akú zeleninu, atď.
A práve na to mi chýba odpoveď.
Nuž práve na to Ti odpoveď nikto nedá. Pretože klíma je veľmi rozdielna, pôda je veľmi rozdielna. Každý si to musí nastaviť sám a donekonečna chodiť s otvorenými očami a prispôsobovať. Čo funguje v suchom roku, nefunguje v mokrom. Čo funguje na piesku, nefunguje na íle. Čo funguje na kyslej pôde nefunguje na vápenatej a pod.
V 80-tych rokoch vyšla kniha Gertrúdy Franckovej v Nemecku, ktorá sa venovala tejto téme. Pani robila zeleninu bezorebne na celkom slušnej výmere.
U nás vyšla kniha Gabriela Kötelesa, Základy biozáhradkárčenia. Vtedy sa ešte pojem regeneratívne poľnohospodárstvo nepoužíval.
Dnes sú tu mnohé youtubové kanály, stačí si vybrať. Stačí zadať heslo "no dig garden". Ale aj tak si to v konečnom dôsledku musíš doladiť sám a stále dolaďovať. Proste je to o pestovateľskom cite, poznaní nárokov plodín a medziplodín. R.
Neregistrovaný

IP:  11.241

Bezorebne metódy pestovania

11 Nov 2022, 22:58

Inak ešte som zabudol. Orba nemá absolútne žiadne výhody. To je A.
B. znamená že bez tej orby si musím viac všímať, uvažovať, skúšať,učiť sa na vlastných chybách. Väčšina ľudí to nie je ochotná podstúpiť. R.
Trnavsko 145 mnm
Príspevky: 169
Dátum registrácie: 21 Apr 2021, 13:24

Bezorebne metódy pestovania

12 Nov 2022, 09:34

charles91 napísal:
11 Nov 2022, 21:08
Sledoval som aj Krakovany, ale to neuznávam, používajú herbicídy, ako to niekto spomínal.
Áno používajú herbicídy. Ale narozdiel od konvenčného agrobaróna ich používajú oveľa menej. Napr. namiesto desikácie glyfosátom cepákujú (velkoplošne burinu/medziplodinu) alebo skúšajú dvojfázový zber (najprv sa plodina pokosí, nechá sa na poli v radoch preschnúť a až potom ju pozbiera a mláti kombajn). K tomu nepoužívajú insekticídy, fungicídy, umelé hnojivá. Zvyšujú obsah humusu v pôde, eliminujú eróziu. Teda pôdu zhodnocujú. Nie sú 100% eko, ale verte, že sa snažia tej chémie používať čo najmenej a berú to ako nutné zlo. Oproti konvenčnému kolchozníkovi je to sto a jedno. Reálne máte na výber ( ako spotrebiteľ či ako prenajímateľ pozemku) buď len to minimalizované množstvo herbicídov alebo plnú dávku herbicídov a k tomu ešte insekticídy, fungicídy, umelé hnojivá a zerodovanú a znehodnocovanú pôdu. Pre mňa je výber jasný. A za pár rokov sa možno podarí vyvinúť ekologickejšie herbicídy...
Trnavsko 145 mnm
Príspevky: 169
Dátum registrácie: 21 Apr 2021, 13:24

Bezorebne metódy pestovania

12 Mar 2023, 20:15

Farmárska revue v sobotu 11.03.2023 odvysielala reportáž o regeneratívnom hospodáraní s pôdou v záhrade (https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15192/390346#1003 od času cca 16:43). V reportáži je môj známy, ktorý prezentuje výsledky tohto prístupu v jeho záhrade. Začali sme cca 10 rokov dozadu, keď som prvýkrát vysial facéliu, horčicu, viku, vtedy ešte všetko osobitne, nie v zmesiach. Vtedy ešte známy gúľal očami, čo to zas vymýšľam. Keď ale koncom novembra videl moju džungľu z horičice, ďalší rok už sadil aj on. Najprv trval na tom, že zelené hnojenie musí na jeseň zakopať/zarýľovať, lebo sa to tak píše v múdrych knižkách. Aj od toho som ho postupne odnaučil. Posledné cca 2 roky sme nadviazali spoluprácu s PD Krakovany a vzájomne si vymieňame postrehy. Veľa sa do reportáže nedostalo, druhové aj percentuálne zloženie zmesi prudko závisí od termínu sejby. Zmes v reportáži bola sadená počas horúceho leta, na jeseň už nemá zmysel pohánku dávať do zmesi, na rast totiž potrebuje teplo. Cez leto a na jar nie je dobré dávať horčicu, pretože hneď vybehne do kvetu a neurobí dostatok hmoty (nadzemnej aj podzemnej). Sadená na jeseň (napr. polovica septembra - okolie Trnavy) však nemá konkurenciu - nejde do kvetu, robí len zelenú hmotu, narastie kľudne aj vyše 1,5m výšky. Ale vtedy prehluší všetko ostatné v zmesi. Základné poučenie je robiť zmesi, nie monokultúry. Oveľa viac to prospieva pôdnemu životu, aj biodrilling koreňmi rôznych typov je efektívnejší (koreňové sústavy rôznych tvarov a hĺbok sa vzájomne dopĺňajú a tým účinnejšie prekorenia pôdny profil, aj viac do hĺbky + pri vhodnom výbere druhov je tam aj pozitívny efekt medzidruhovej inetrakcie).

Nakoniec dodám, že ja aj známy máme lužnú pôdu oglejenú, t.j. ťažkú ílovitejšiu pôdu z okraja Vážskej nivy, kde sa pri záplavách usádzali najjemnejšie čiastočky naplavenín. O pár desiatok metrov ďalej, na druhej strane ulice už majú záhrady na svahu, ktorým Vážska niva prechádza do Trnavskej sprašovej tabule (145 mnm vs 160-165mnm). Lužná pôda sa skokovo mení na (degradovanú) černozem na spraši. Rôzdiel vo fyzikálnych vlastnostiach pôdy je obrovský (preto aj na starých mapách vidno polia len hore na černozemi, tu dole boli len lúky a pasienky). Pri klasickom oraní, rýľovaní, motykovaní a pod je obrovský problém so štruktúrou tejto lužnej pôdy. Jemná štruktúra po premrznutí zrýľovaného/pooraného záhonu vydrží len pár dní až týždňov odkedy sa v nej na jar začnú ľudia babrať klasickým štýlom (napr. rotavátorovanie a podobné šialenosti), v závislosti od toho, nakoľko nie je dodržiavaná základná zásada, že s ílovitou pôdou sa nemanipuluje a nevstupuje sa na ňu, dokým je mokrá/vlhká (najmä na jar je síce vrchná vrstva obschnutá, ale už 5-10 cm pod povrchom je chladno a vlhko. Zrotavátorovanie mrazovú štruktúru úplne zničí. Pritom stačí len plytko pobrániť a uhrabať, čím sa vlastne len uzavrie výduch pôdnych kapilár.). Takáto štruktúra je ale veľmi nestabilná a aj pri najväčšej opatrnosti sa relatívne rýchlo stratí (lebo sa už nebnovuje mrazom a naopak sa poškodzuje napr. ušlapaním a intenzívnou závlahou). Štruktúra vytvorená pomocou biodrillingu koreňmi medziplodín (v kombinácii s vďaka tomu rokmi zvýšeným obsahom organických zvyškov v pôde) je oveľa trvácejšia, nie je problém ju udržať celú sezónu.
Neregistrovaný

IP:  11.241

Bezorebne metódy pestovania

12 Mar 2023, 22:22

Jej, no paráda. Zaujímalo by ma hlavne ako to rieši na jar. Zasadiť priesady do vymrznutej medziplodiny nie je žiadny problém. Ale ako to robí, keď seje drobné semienka, mrkva, petržlen, pór...
Trnavsko 145 mnm
Príspevky: 169
Dátum registrácie: 21 Apr 2021, 13:24

Bezorebne metódy pestovania

13 Mar 2023, 07:04

Je to veľmi stručne popísané v závere reportáže. Kosačkou podrví mrazom usušené rastliny na jemné kúsky a tieto plytko (cca 2-3 cm) zapracuje do pôdy pomocou "plečkokypriča" (ten šedý nástroj v závere reportáže). Do toho sa sadí klasickým postupom. Tieto drobné kúsky znižujú riziko tvorby pôdneho škralupu a v priebehu sezóny sa rozkladajú (dovtedy už je povrch pôdy dávno pokrytý hlavnou plodinou alebo následnou medziplodinou).
kvas
Príspevky: 583
Dátum registrácie: 08 Mar 2020, 21:19

Bezorebne metódy pestovania

13 Mar 2023, 08:52

Trnavsko 145 mnm napísal:
13 Mar 2023, 07:04
Je to veľmi stručne popísané v závere reportáže. Kosačkou podrví mrazom usušené rastliny na jemné kúsky a tieto plytko (cca 2-3 cm) zapracuje do pôdy pomocou "plečkokypriča" (ten šedý nástroj v závere reportáže). Do toho sa sadí klasickým postupom. Tieto drobné kúsky znižujú riziko tvorby pôdneho škralupu a v priebehu sezóny sa rozkladajú (dovtedy už je povrch pôdy dávno pokrytý hlavnou plodinou alebo následnou medziplodinou).
Tento a aj Vas vcerajsi prispevok ma namotivoval k tomu, ze tomu dam sancu. To, ze zakryta poda sa menej vyparuje a korene po medziplodine zvysuju porovitost je zrejme fakt. Ked pooranu zahradu na jar zrotavatorujem, tak je celkom pekne sypka (ak bola predtym dostatocne preschnuta) ale rychlo vyschne a po dazdi je riadne ubita (mam ilovitu podu). Ak by tam ta vlhost zostala (vid reportaz vo FR) tak by to bol pre mna dostatocny benefit, po ktorom som sa v mojich skeptickych prispevkoch vyssie dotazoval (viac vlahy a zivin = bohatsia uroda). Dalej by mi odpadla starost s orbou a taktiez vidim "zaujimavy" prinos v tych drobnych ciastockach po podrveni suchych rastlin, ktore by naozaj mohli zabranit skralupu.

Sypem si popol na hlavu a uz teraz sa tesim na experimentovanie. Uz vidim kamaratov/susedov, ako si klopkaju na celo :D
paraji
Príspevky: 319
Dátum registrácie: 10 Mar 2020, 20:41

Bezorebne metódy pestovania

13 Mar 2023, 09:26

A čo príprava pôdy pod zemiaky?Iba sa urobia riadky bez predchádzajúcej úprave?Žiadne nakyprenie?
Trnavsko 145 mnm
Príspevky: 169
Dátum registrácie: 21 Apr 2021, 13:24

Bezorebne metódy pestovania

13 Mar 2023, 09:32

kvas napísal:
13 Mar 2023, 08:52
Sypem si popol na hlavu a uz teraz sa tesim na experimentovanie. Uz vidim kamaratov/susedov, ako si klopkaju na celo :D
V prípade záujmu možno budeme schopní podporiť takéto experimenty osivom medziplodín. Bude to závisieť aj od toho, koľko prostriedkov naše občianske združenie získa z 2% daní a či finančná správa uzná toto použitie ako oprávnené. V malých objemoch sa totiž ťažko zháňajú niektoré druhy medziplodín resp. to osivo je prehnane drahé alebo balenie je pre záhradkára veľmi veľké, alebo nevyhovuje druhové zloženie zmesi. Dochádza tak k zbytočnému plytvaniu nespotrebovaným osivom alebo financiami. Nielen mňa zaujíma aké zmesi sa osvedčia v odlišných pôdno-klimatických podmienkach (napr. v chladnejších podhorských oblastiach, s vyššou/nižšou hladinou spodnej vody).

Veľmi podstatné pri prezentovanom postupe v záhradke sú tie nástroje, ktoré boli v reportáži ukázané na záver - "plečkokyprič" (domáca výroba, bez neho si neviem predstaviť realizáciu základných úkonov), tornadica (napr. na vyťahovanie koreňov pýru a iných trvácich burín, vytváranie výsadbových jamiek pre sadenice s koreňovým balom (rajčiny, paprika, ..) alebo v prípade potreby hlbšieho prekyprenia - v prechodnom období, keď sa "oživuje" utlačený záhon (plečkokyprič potrebuje vrchých aspoň 5cm pôdy v aspoň mierne štruktúrnom stave, inak je práca ním strašne namáhavá až nemožná). Aj toto hĺbkové prekyprenie sa dá realizovať čisto v réžii biodrillingu, t.j. koreňmi rastlín, ale trvá to dlhšie) a "trojzubec" od WolfGarten (bez toho sa dá v princípe obísť, ale niektoré práce uľahčuje).

Odporúčam tiež knižku "Medziplodiny v praxi".
Trnavsko 145 mnm
Príspevky: 169
Dátum registrácie: 21 Apr 2021, 13:24

Bezorebne metódy pestovania

13 Mar 2023, 09:56

paraji napísal:
13 Mar 2023, 09:26
A čo príprava pôdy pod zemiaky?Iba sa urobia riadky bez predchádzajúcej úprave?Žiadne nakyprenie?
Zemiaky nepestujem.. Ale v princípe pôda už je nakyprená dážďovkami a koreňmi rastlín, takže ja by som riadkovacou motykou (tento typ) urobil riadky do hĺbky do ktorej bežne sadíte (10-15cm?) a potom postupne v priebehu sezóny kopcoval. Áno, je to silnejší zásah do pôdy, ale pôda v medziriadkoch (polovica plochy?) zostane bez väčšieho zásahu a to je podstatné. Lebo práve tým, že sa tam nenaruší životný priestor pôdnych živočíchov, húb a baktérií, môžu sa rekolonizáciou v priebehu sezóny rýchlejšie priblížiť pôvodnému stavu aj v narušenej časti. Je to totiž len pár cm od ich "refúgia" v nenarušenej časti. Ak rozrobíte celý záhon, už je to niekoľko metrov a to už je problém. Ja podobne sadím cesnak - tou riadkovacou motykou urobím riadok široký len cca 5cm a do neho zatláčam strúčiky tak, aby boli cca 6-8 cm pod povrchom pôdy. Alternatívne sa dá riadok nerobiť vôbec a len sadzačom cibuľovín (niečo takéto) robiť jamky na jednotlivé strúčiky. To je ešte menší zásah do pôdy, ale pracnejší. Pri zemiakoch by sa dali robiť jamky na hľuzy napr. tornadicou. Je to vždy o kompromise, čo je dobré pre pôdu a čo pre záhradkára (z hľadiska času aj úrody). Hlavne si dať pozor, aby Ste neušlapali tie medziriadky. Takže vstupovať tam naozaj llen v nevyhnutých prípadoch a za podmienky, že pôda nie je mokrá/vlhká, prípadne si dať pod nohy dosku na rozloženie tlaku.

Nie je to o tom dogmaticky trvať na tom, že do pôdy sa nesmie zasahovať, ale treba vedieť aké to má nasledky a spočítať si, či sa to oplatí resp. či sa to nedá inak. A to sa dá jedine vlastným experimentovaním, my sa tiež stále učíme a postupy zlepšujeme resp. vymýšľame. Treba brať do úvahy aj odlišnosť pôdno-klimatických podmienok, preto môže byť potrebné postupy modifikovať. Preto odporúčam skúste to najprv na malej ploche vyhradenej pre experimenty a v prípade spokojnosti postupne rozširujte počas nasledujúcich sezón.
Napísať odpoveď