Vtáčiky v záhrade

[Mimmo]

Mezi sýkorkami, které se chodí krmit vlašskými ořechy jsem dneska zahlédl nějakou jinou. Všechny ostatní jsou koňadry, ale tahle se fakt odlišuje. Buď je to patriarcha a má šedivou hlavu nebo nějaký (pro mě) neznámý druh. Možná, že nějaká přestárlá modřinka neodletěla do teplých krajin. Škoda, že jsem nestihl fotku foťákem, ale jen rychlovku mobilem.

[larix]

Je to normálna sýkorka belasá (modřinka), sfarbenie môže varírovať. Je prevažne stála, vyskytuje sa celoročne.
Stabilne sa v Československu vyskytuje šesť druhov sýkoriek, veľmi vzácne sa vyskytuje siedmy druh - sýkorka lazúrová (Cyanistes cyanus):

[Ivan Hlavatý]

Mezi sýkorkami, které se chodí krmit vlašskými ořechy jsem dneska zahlédl nějakou jinou. Všechny ostatní jsou koňadry, ale tahle se fakt odlišuje. Buď je to patriarcha a má šedivou hlavu nebo nějaký (pro mě) neznámý druh. Možná, že nějaká přestárlá modřinka neodletěla do teplých krajin. Škoda, že jsem nestihl fotku foťákem, ale jen rychlovku mobilem.

Je to normálna sýkorka belasá (modřinka), sfarbenie môže varírovať. Je prevažne stála, vyskytuje sa celoročne.
Stabilne sa v Československu vyskytuje šesť druhov sýkoriek, veľmi vzácne sa vyskytuje siedmy druh - sýkorka lazúrová (Cyanistes cyanus):

Larix má pravdu - je to sýkorka belasá/modřinka. Sfarbenie naozaj môže varírovať, jedinec na Mimmovej fotke môže byť tohtoročný juvenil, ešte nie dokonale 'prefarbený' (nemá modrý vrch hlavy).
Na foto 1,2 sú typicky sfarbené jedince - samčeky. Ich sfarbenie je sýtejšie, 'žiarivejšie', najmä čo sa týka modrej farby. Samičky sú o niečo 'matnejšie' - foto 3. Mláďatá pred preperením sa odlišujú od dospelcov - základ kresby na hlave majú už hotový, ale namiesto bielej farby majú nad očným pásikom a pod ním (na lícach) žlté sfarbenie, pričom vrch hlavy nie je modrý, ale hnedošedý (foto 4-6). Občas - vzácne - sa vyskytnú jedince s absenciou karotenoidov, ktorým chýba žltá farba (na foto 7 jedinec vľavo, vpravo je normálne sfarbené mláďa). Niekedy sýkorka belasá vytvorí na hlavičke malý 'chocholček' (foto 8) - pravda, od sýkorky chochlatej je aj vtedy ľahko odlíšiteľná. Sýkorky belasé nie sú sťahovavé, v zime sa potulujú často v menších kŕdlikoch, niekedy aj s inými druhmi sýkoriek. IH

Screenshot_20221115-195909_Chrome.jpg (28.23 KiB) 691 zobrazení

[larix]

Dnes som mal na záhrade vzácnu návštevu - sýkorku chochlatú (Lophophanes cristatus).
Je to naša najvzácnejšia hniezdiaca sýkorka. Vyskytuje sa v hlbokých ihličnatých lesoch ale v zimnom období sa presúva nižšie, často aj do blízkosti intravilánu.
Okrem toho, že je vzácna, je v porovnaní s ostatnými sýkorkami aj mimoriadne plachá.
Dokumentačná fotka je fotená mobilom z väčšej vzdialenosti, takže kvalita je biedna

[Ivan Hlavatý]

Dnes som mal na záhrade vzácnu návštevu - sýkorku chochlatú (Lophophanes cristatus).
Je to naša najvzácnejšia hniezdiaca sýkorka. Vyskytuje sa v hlbokých ihličnatých lesoch ale v zimnom období sa presúva nižšie, často aj do blízkosti intravilánu.
Okrem toho, že je vzácna, je v porovnaní s ostatnými sýkorkami aj mimoriadne plachá...

Nádhera ! Gratulujem k pozorovaniu "chochlatky".
U nás túto krásavicu nemám šancu stretnúť . IH

[larix]

Ďakujem.
Zbadal som ju hneď ráno, keď som vstal, pri popíjaní rannej kávy, takže mi urobila príjemný štart nového dňa
U vás ju síce asi neuvidíte ale ja zas u nás neuvidím rároha alebo krakľu. Hoci dudka som u nás pár rokov dozadu zazrel, čo je dosť prekvapujúce.

[Ivan Hlavatý]

...U vás ju síce asi neuvidíte ale ja zas u nás neuvidím rároha alebo krakľu...

Keď už ste spomenuli toho rároha:
Pred asi 2 mesiacmi mal zaujímavý zážitok jeden môj kamarát. Uvidel, ako sa veľký dravý vták pokúša na jeho dvore uloviť holuba hrivnáka. Dravec sa zaplietol medzi stromy na dvore a zrejme sa trochu zranil, keďže zostal na zemi. Kamarát so susedom ho chytili (nebránil sa), uložili do krabice a odovzdali nejakému vtáčiemu 'útulku' na zotavenie. Tam im ornitológ povedal, že ide o sokola rároha.
Teraz k veci: popísaný dravec je na foto 1,2. Ja som ho nevidel (iba na fotke), avšak podľa mňa to nie je sokol rároh, ale myšiak lesný (ľudovo nesprávne zvaný 'kaňa'). Pre porovnanie: myšiak lesný je aj na foto 3 (pri ňom treba povedať, že jeho sfarbenie je veľmi variabilné, od úplne tmavých jedincov až po jedince s prevahou bieleho peria). Sokol rároh je na foto 4,5. Je zrejmé, že zranený dravec nebol sokol rároh - má iné sfarbenie zobáka a najmä rozhodujúcim 'diferenciálne-diagnostickým' znakom je v tomto prípade farba oka - rároh (a sokoly všeobecne) majú dúhovku úplne tmavú, až čiernu, pričom ich oči sú celkove veľké.
Poznámka na záver: je dosť neobvyklé, aby myšiak lesný lovil v intraviláne, a už veľmi neobvyklé, aby bol potenciálnou korisťou holub hrivnák, čo je dosť mohutný vták. Myšiaky sú síce dĺžkou a rozpätím krídiel veľké dravce, ale prsty na nohách a pazúry majú relatívne malé, takže ich najčastejšou korisťou sú drobné hlodavce. (Na rozdiel od sokola rároha, ktorý je mimoriadne zdatný a všetranný lovec a bez problémov zdolá aj korisť väčšiu než je on sám). V poslednom období sa ale u nás vyskytlo viacero útokov myšiakov aj na odrastené kurčatá. IH

[Mimmo]

Dnes som mal na záhrade vzácnu návštevu - sýkorku chochlatú (Lophophanes cristatus).
Je to naša najvzácnejšia hniezdiaca sýkorka. Vyskytuje sa v hlbokých ihličnatých lesoch ale v zimnom období sa presúva nižšie, často aj do blízkosti intravilánu.
Okrem toho, že je vzácna, je v porovnaní s ostatnými sýkorkami aj mimoriadne plachá.
Dokumentačná fotka je fotená mobilom z väčšej vzdialenosti, takže kvalita je biedna

Taky gratuluji k fotce sýkorky parukářky. Na mobil je docela dobrá. U mě jsou dnes jen samé koňadry. Když tedy nepočítám sojku. Sojka však určitě nevysbírá zámotky a vajíčka škůdců.

[roman]

Dnes jsem viděl sýkorku prohledávat výhony černého rybízu. Kosi tady žerou plody tůje, které by měly být pro lidi jedovaté.

[larix]

Taky gratuluji k fotce sýkorky parukářky. Na mobil je docela dobrá.

Ďakujem

Teraz k veci: popísaný dravec je na foto 1,2. Ja som ho nevidel (iba na fotke), avšak podľa mňa to nie je sokol rároh, ale myšiak lesný (ľudovo nesprávne zvaný 'kaňa'). Pre porovnanie: myšiak lesný je aj na foto 3 (pri ňom treba povedať, že jeho sfarbenie je veľmi variabilné, od úplne tmavých jedincov až po jedince s prevahou bieleho peria). Sokol rároh je na foto 4,5. Je zrejmé, že zranený dravec nebol sokol rároh - má iné sfarbenie zobáka a najmä rozhodujúcim 'diferenciálne-diagnostickým' znakom je v tomto prípade farba oka - rároh (a sokoly všeobecne) majú dúhovku úplne tmavú, až čiernu, pričom ich oči sú celkove veľké.

Máte pravdu, na predmetných fotkách s určitosťou nie je rároh, ani žiadny iný sokol. "Dizajn" očí a zobáka je pre sokoly typický a spoznateľný aj pre laika. Na fotke je takmer určite myšiak lesný. Jediná možná zámena by mohla byť s myšiakom severským ale ten väčšinou prilieta až koncom septembra/začiatkom októbra, takže pred dvoma mesiacmi tu asi ešte nebol. Aj sfarbenie poukazuje na myšiaka lesného. Spoľahlivo by sa dal jedinec určiť podľa operenia nôh alebo sfarbenia chvosta, ale tie na fotke nevidno.

Poznámka na záver: je dosť neobvyklé, aby myšiak lesný lovil v intraviláne, a už veľmi neobvyklé, aby bol potenciálnou korisťou holub hrivnák, čo je dosť mohutný vták. Myšiaky sú síce dĺžkou a rozpätím krídiel veľké dravce, ale prsty na nohách a pazúry majú relatívne malé, takže ich najčastejšou korisťou sú drobné hlodavce. (Na rozdiel od sokola rároha, ktorý je mimoriadne zdatný a všetranný lovec a bez problémov zdolá aj korisť väčšiu než je on sám). V poslednom období sa ale u nás vyskytlo viacero útokov myšiakov aj na odrastené kurčatá. IH

90% potravy myšiaka tvoria drobné zemné cicavce. Zvyšných 10% je ale dosť pestrých - okrem vtákov, približne až do veľkosti spomínaného hrivnáka lovia aj hmyz, plazy, ryby, obojživelníky a zdochliny všetkého druhu. Sú to oportunisti, ako v podstate všetky voľne žijúce zvieratá, a preto občas lovia aj v intraviláne.

Mimochodom, väčšina ľudí má predstavu, že dravé vtáky usmrcujú koriť zobákom. V skutočnosti sú smrtiacou zbraňou dravcov nohy (dokážu nimi vyvinúť veľký tlak) a zobák slúži iba na porcovanie potravy. Z toho sa dá odvodiť "výkonnosť" jednotlivých druhov - myšiak má tenké nožičky, takže jeho potravou sú drobné živočíchy. Orol má nohy mohutné a jeho korisťou sú väčšie zvieratá. Extrémom sú nohy harpye (druh orla z južnej Ameriky), ktorá sa špecializuje na lov opíc a iných stromových cicavcov (obrázok).