Vtáčiky v záhrade

[Ivan Hlavatý]

ŽLTOCHVOST DOMOVÝ (čes. Rehek domácí, lat. Phoenicurus ochruros) je sympatický vtáčik, ktorého môžeme bežne vidieť v okolí príbytkov aj v záhradách. Ľudovo je nazývaný aj "kominárik", možno pre svoje sfarbenie, možno preto, že rád posedáva na komínoch domov a budov. Pôvodný biotop v podobe skalnatých svahov mu dnes nahrádzajú strechy domov, vďaka čomu sa dobre adaptoval aj v blízkosti ľudí a jeho výskyt nie je vzácnosťou. Tento drobný vtáčik väčšinou posedáva na vyvýšenom mieste, pričom typicky pokyvuje oranžovo sfarbeným chvostom. Z posedu potom podniká akrobatické letové výpady za hmyzom, ktorý loví v letku aj na zemi. Charakteristický je jeho chrapľavý, akoby vŕzgavý spev, ktorým sa ozýva skoro na svitaní. Je sťahovavý, k nám prilieta väčšinou v druhej polovici marca, odlieta neskoro - často až v novembri. Zimuje v Afrike. Je to typický 'polodutinový' hniezdič, s obľubou zahniezdi aj v tzv. polobúdkach. Tie treba umiestniť na tienistom mieste a mimo dosahu mačiek. Pozorovať neúnavný párik žltochvostov pri kŕmení mláďat so stovkami príletov a odletov denne je nádherný zážitok.
Podobným druhom je ŽLTOCHVOST HÔRNY (čes. Rehek zahradní, lat. Phoenicurus phoenicurus). Od žltochvosta domového sa líši hrdzavočervenou hruďou a bruškom, ako aj bielym pásikom na čele (samček). Samičky oboch druhov sú sfarbené nenápadnejšie. Žltochvost hôrny žije najmä v lesoch, parkoch, ale aj v rozľahlejších záhradách, najmä ak sú v nich staré stromy. Je to dutinový hniezdič, z búdok preferuje tie s klasickým malým kruhovým alebo oválnym otvorom.
V prílohe sú fotografie: Foto 1 - samček žltochvosta domového. Foto 2 - samička žltochvosta domového. Foto 3 - samček žltochvosta hôrneho. Foto 4 - samička žltochvosta hôrneho. Foto 5 - popis znakov žltochvosta domového. Foto 6 - popis znakov žltochvosta hôrneho. Foto 7 - polobúdka pre žltochvosta domového. Foto 8 - búdka pre žltochvosta hôrneho. IH

Screenshot_20220403-100924_Chrome.jpg (82.69 KiB) 1435 zobrazení

[zumi]

Žltochvost domový je vďačný vtáčik. Každoročne má hniezdo u nás v altánku a úspešne vyvedie aj mladé.
Už prileteli, spolu s Trasochvostom bielym som ich videl u nás 21.3.

_______________________________________
Kysuce 600 m.n.m

[Ivan Hlavatý]

Veľký čierny krkavcovitý vták - je to vrana, havran alebo krkavec ? Bežný človek má často problém ich rozoznať, resp. správne pomenovať. Obzvlášť "obľúbenou" zámenou je vrana versus havran....
Foto 4: Havran poľný (Corvus frugilegus). To sú tie vtáky prilietajúce vo veľkých kŕdľoch cez zimu.

Ešte sa vrátim k téme "havran poľný". Tieto vtáky typicky hniezdia v kolóniách, na rozdiel od vrán a krkavcov. Často jazdím autom okolo jednej remízky (radšej neuvediem presnú polohu, je to medzi Šuranmi, Bánovom a Novými Zámkami). Dlhé roky tam hniezdia havrany. Remízka, ktorá svojou veľkosťou a mohutnými stromami bola ideálna pre hniezdnu kolóniu havranov, je tesne vedľa frekventovanej cesty a vzdialená niekoľko kilometrov od najbližšej obce/mesta, takže ich krik určite nemohol nikomu prekážať. Napriek tomu asi pred 2 rokmi niekto hrubo a necitlivo zasiahol do tejto remízky - boli vypílené najmohutnejšie stromy, tie čo zostali boli barbarsky znetvorené nezmyselným orezaním väčších konárov. Neviem, čo bolo dôvodom tohto "zásahu", asi snaha vyhnať havrany z ich kolónie. Alebo obavy zo 'škodlivosti' týchto vtákov na okolitých poliach. Na fotkách je terajší stav. Chýbajú mohutné stromy, tie väčšie čo zostali sú hrubo orezané, je tam pomerne veľa menších stromov, ktoré predtým tvorili podrast. Havrany ale neodišli, zostali aj v takejto zmrzačenej remízke a zúfalo si stavajú hniezda doslova spôsobom "kde sa dá". Takže človek môže vidieť na jednom strome aj viac než 10 hniezd, pričom niektoré sa doslova dotýkajú, súc vystavané tesne nad sebou alebo tesne vedľa seba. Mnohé hniezda sú tiež na mladých, ešte nízkych stromoch, na ktorých by havrany za normálnych okolností nikdy nezahniezdili. Takže môžeme tu vidieť raritu - havranie hniezda aj 3-4 metre nad zemou. Vyrúbaním najvyšších stromov (a hrubým orezaním tých ktoré zostali) navyše takmer všetky hniezda prišli o prirodzené tienenie a krytie korunami stromov pred dažďom a najmä pred slnkom. Ťažko povedať, ako to havrany zvládnu počas pražiaceho slnka v lete. Je to skrátka smutný pohľad na necitlivý ľudský zásah do prírody a zúfalú snahu týchto krkavcovitých vtákov zachovať si teritórium na hniezdenie. IH

[Neregistrovaný]

Podajte podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, pracovisko Nitra. Oni to už prešetria, je to fakt na dobrú pokutu. Podnet môže byť aj anonymný, stačí emailom, alebo listom. Fotky sú vždy plus.

[Ivan Hlavatý]

Teraz pre zmenu jedna ľahučká hádanka: Na dvore nám v previsnutom cédri zahniezdil vták, vyskytujúci sa bežne v okolí ľudských sídiel, najmä na dedinách.

Aké je meno tohto vtáka, sediaceho na hniezde ?

Viac radosti by mi spravil nejaký spevavec, najlepšie hmyzožravý, ale aj tento vtáčik poteší. Hniezdo si spravil vo výške len asi 1,9m a neprekáža mu ani fakt, že v jeho blízkosti dosť často chodíme. Zrejme neodolal pomerne hustému ihličnanu, ktorý tento druh pri hniezdení preferuje. IH

[zumi]

Myslím, že je to hrdlička záhradná

[larix]

Aj ja by som napísal, že je to hrdlička. Ale keďže otázku položil Ivan, určite to bude krahulec krížený s kukučkou alebo niečo podobné...a k tomu ešte veľmi starý jedinec.

[Mimmo]

Myslím, že je to hrdlička záhradná

Nevidím skvrnu na krku.

[zumi]

Myslím, že je to hrdlička záhradná

Nevidím skvrnu na krku.

Škvrnu podľa mňa nevidieť, keďže tam má krídlo.
Ale už podľa hniezda je to určite hrdlička.

[ariadna30]

Aj ja by som napísal, že je to hrdlička. Ale keďže otázku položil Ivan, určite to bude krahulec krížený s kukučkou alebo niečo podobné...a k tomu ešte veľmi starý jedinec.

Podpisujem sa pod Larixov nazor, lepsie by som to nepovedala