Rozmnožovanie viniča potápaním

[andy]

Dobrý deň. Som úplný záhradný začiatočník, ale snažil som sa veľa čítať, čo ma dosť posunulo v pohľade na zelený život, no nenašiel som spoľahlivé info okolo potápania viniča:
Za sporadických info som na rozsiahlej viničovej stene kra potopil na jar, z jeho kmienka odspodu asi 0,5m, niekoľko metrov dlhý veľmi životaschopný minuloročný letorast (u min. 50 ročného, veľmi veľmi životaschopného predpokladám samoroďáku, zeleného, veľmi chutného, sladkého ako med, slniečkom sfarbeného až do zlata) do cca 40 cm hĺbky, v tvare dlhšieho U v celkovej podzemnej dĺžke možno 40 - 50 cm, pod miesto potopenia som pridal trocha kompostu, vsiakol vedro vody a naprášil mykoréznu hubu, zalieval. Na konci nechal dve očká, pred miestom potopenia (tak 1,5 max. 2 m) všetko vyslepil. Z očiek na konci vzišli životaschopné letorasty: ponechaný hravo dosiahol výšku viničovej steny cca 4m a po vrchole vedenia pokračoval vodorovne ďalej. Z druhého očka vyrastajúcemu letorastu som včasným zakrátením nedovolil vyjsť vyššie ako cca 100 cm. Myslím že som vylamoval zálistky (mal som toho u viničov na starosť viac).
Dúfam že môj postup bol správny, aj keď z najnovších čítaní o raste sadeničiek možno aj tu som mal hlavný letorast dávno zakrátiť, aby zdrevnatel a tým zmohutnel, aj ľahšie prežil zimu: z povahy životaschopnosti kra však o to nemám obavu, aj nový letorast je dosť vyspelý.

Chcel som sa opýtať:

1. Čo ďalej? Ako je to s oddelením od materskej rastliny? Kedy, ako presne, a čo v spojení s tým urobiť?

2. Tiež by som rád posunul budúci kmienok asi o pol metra bližšie ku stojke konštrukcie (teraz vychádza von asi 1m od nej), povedľa ktorej by som ho chcel viesť hore a postupne rozdeliť na dve poschodia (potápal som v rýchlosti počas iných prác, bolo toho na mňa veľa), kmienok bude potom tak pol metra od stojky, a teda menej zavadzať pri údržbe za viničom. Kedy to urobiť, bežné sadenice sa vraj presádzajú teraz niekedy, a či potom presunutú "sadenicu" zakrátiť na dve očká, alebo sa pokiaľ možno vyhnúť presádzaniu a radšej skúsiť vyhrabať bližšie k stojke dutinu a skúsiť ten kúsok do nej pretlačiť nový kmienok aj s dostatkom zeme okolo koreňov, a teda tak to pod zemou nejako k stojke priblížiť? (na oddialení prvej úrody mi nezáleží, pôvodný ker rodí riadne a bohato)

[Mevík]

Potápanie (česky hřížení) je starý standardní způsob rozmnožování některých dřevin, ve velkovýrobě samozřejmě nepoužívaný, takže se o něm zrovna moc nepíše.
Výsledek závisí na více okolnostech, také na odrůdě. I u révy vinné se některé odrůdy zakořeňují ochotněji než jiné.
Místo hřížení se doporučuje v oblasti oček zespod nebo z boku lehce naříznout (stejně jako u řízků zakořeňovaných ve vodě, vatě, perlitu ....), protože na takto poškozených místech se tvoří kořeny nejčastěji.
Nicméně předpokládejme, že se na výhonu v zemi kořeny skutečně vytvořily. Pak mé odpovědi na Vaše otázky zní takto:
1. Novou rostlinu oddělíte od mateřské jednoduchým přestřižením onoho pohříženého výhonu od mateřské rostliny. Tím je dílo hotovo, existují dvě samostatné rostliny.
2. Nakládání s novou rostlinou je Vaše věc. Já bych nicméně doporučil rostlinu přesadit na požadované místo a pokud možno se vyhnul nestandardním postupům při jejím vedení. Alespoň zjistíte, jaké má nová rostlina vůbec kořeny a podle toho s ní budete dále zacházet (čím slabší kořeny, tím méně oček může zůstat). Přesadit je možno kdykoli mimo vegetaci, tedy od listopadu do konce března. Zejména s balem to není žádný problém, ale já jsem klidně sázel i prostokořennou révu v lednu a krásně roste (však se obvykle sází hlouběji) . Samozřejmě země nesmí být zmrzlá.
Kdyby byly kořeny hodně slabé a plytce umístěné (v případě holomrazů by hrozilo jejich poškození, vydrží údajně jen -8), můžete je dát do větší hloubky, případně sazenici nechat na zimu v kontejneru např. ve sklepě a vysadit až na jaře.

[andy]

Ďakujem pekne.

1. Správne som vyrozumel, že oddelenie môžem urobiť už tento rok? Oddeliť to v prípade riadneho zakorenenia mám v čo najnižšom bode? A medzi nódiami/článkami kdekoľvek? Čiže neberiem ohľad, ako napríklad pri odrezkoch, ktoré sa režú tesne pod nódiom/článkom?

2. Vedenie je teraz nepopísateľné bludisko, s obrovským množstvom úrody. V úmysle mám priblížiť sa ku spôsobu dvojstupňovému, čiže kmienok vo výške niekde 80 cm zalomiť po spodnom drôte na jeden smer (sever), postupne ho predlžovať: finálne rameno potom vyjde nejakých 2,5m, a neskôr s vertikálnym kmienkom, ak niekde pri zlome vyraší letorast, vyjsť takto aj na druhé poschodie. A celé to potom strihať na dve očká. V podstate celú túto polovicu konštrukcie zoberiem starému koreňu, ktorému ponechám už len prvú polovicu "steny". Doteraz celú tú plochu konštrukcie ťahal sám. Je zámer správny? Robím to z dôvodu prehľadnejšej údržby, možno zvýšenia kvality úrody, a hlavne aj z dôvodu zachovania odrody, ak by sa zo starým, už dosť poškodeným, koreňom niečo stalo.

3. Ak by som presádzal, kľudne môže ísť takáto bezpodpníková sadenica nižšie aj o jedno dve očká, než bola v zemi doteraz? Bez rizika že to napríklad zahnije?

[Mevík]

Ad 1. Já bych to udělal co nejdříve a sazenici vyryl (právě kvůli tém kořenům). Oddělit to můžete kdekoliv. Ovšem platí, že "spojovací dřevo" je prakticky k ničemu. Co zůstane na nové sazenici, zřejmě odumře (řekl bych, že výživa výhonů probíhá jednosměrně). Co zůstane na staré sazenici může teoreticky ještě posloužit (ale pochybuji). Neboli asi nejlepší je "spojovací dřevo" zlikvidovat úplně. Funkčně je to jako šlahoun na jahodách.

Ad 2. Tady se těžko doporučuje, to Váš vinohrad nevidím. Obecně je Vaše řešení jistě možné, ale záleží na detailech. Jen pozor na tzv. apikální dominanci, réva bude mít tendenci posilovat horní patro na úkor spodního.

Ad 3. Klidně o 4 až 5 oček, pokud jsou vyzrálá, hnít nebudou. V kultuře zahrnovaného vinohradu (kde jsou silné zimní mrazy) to ani jinak nejde, výhony musí růst ze země.

[andy]

Konštrukcia je stenovitá, 4m vysoká, 3m dlhá, s drôtovými vedeniami tak po 40 cm. Vinič by výsledne mal byť v tvare veľkého F, s kmienkom na okraji, dvomi vodorovnými ramenami nad sebou, dlhými po celej šírke konštrukcie a vo vzájomnej rozteči asi 1m. Inšpirovanému RH vedením sa mi to vidí pre sezónne práce takto prehľadnejšie, než ten chaos ktorý je tam teraz...

Je možné, že na tejto konštrukcii má na veľkosť vplyvu apikálnej dominancie aj tvar, čiže v takomto tvare sa uplatní viac, než v tvare doterajšom chaotickom?

Ako potom postupovať po presadení, ak sa mám dopracovať k takémuto požadovanému F tvaru? Celý niekoľkometrový letorast zatiaľ ponechám až do februárového rezu? Potom tým rezom, v prípade bežného zakorenenia, rovno založím prvé rameno? Kratšie, alebo je možné že aj hneď po celej dĺžke?

[Mevík]

Konštrukcia je stenovitá, 4m vysoká, 3m dlhá, s drôtovými vedeniami tak po 40 cm. Vinič by výsledne mal byť v tvare veľkého F, s kmienkom na okraji, dvomi vodorovnými ramenami nad sebou, dlhými po celej šírke konštrukcie a vo vzájomnej rozteči asi 1m. Inšpirovanému RH vedením sa mi to vidí pre sezónne práce takto prehľadnejšie, než ten chaos ktorý je tam teraz...

Je možné, že na tejto konštrukcii má na veľkosť vplyvu apikálnej dominancie aj tvar, čiže v takomto tvare sa uplatní viac, než v tvare doterajšom chaotickom?

Ako potom postupovať po presadení, ak sa mám dopracovať k takémuto požadovanému F tvaru? Celý niekoľkometrový letorast zatiaľ ponechám až do februárového rezu? Potom tým rezom, v prípade bežného zakorenenia, rovno založím prvé rameno? Kratšie, alebo je možné že aj hneď po celej dĺžke?

Na apikální dominanci nejsem úplně odborník, ale považuji za možné, že u rovných výhonů se uplatní silněji než u výhonů všelijak pokroucených. Rozdíl ale asi nebude úplně rozhodující. Možná by z tohoto hlediska dokonce bylo výhodnější mít výhony dva, jeden by tvořil první patro a druhý druhé.

Pokud se týká řezu po přesazení:
- je úplně jedno, kdy se řeže. Zřejmě jde o mrazuodolnou odrůdu a takové vinaři řežou od prosince do jara (kvůli vytížení pracovních sil).
- délka ponechaného výhonu pak závisí od kořenů, ale ty budou sotva tak silné, aby to hned umožnilo založení prvního ramene. Můj názor - řezat na pár oček a tvar dělat až z nových výhonů.

[andy]

1. Dobrá myšlienka, aj tak urobím, ďakujem veľmi: starým koreňom môžem vytvoriť horné rameno, koreň je na kraji oboch polí, čiže horné rameno bude mať nejakých 6m, dúfam že to nie je pridlhé takto ťahať, keď koreň doteraz ťahal plochu celú, a to dosť bujne. A novým koreňom (je v strede oboch polí) vytvorím T tvar so spodnými ramenami po 3m. Zatiaľ by som plochu ponechal v pôvodnom zalesnení, a postupne vývojom nového koreňa by som so starým ustupoval, až do finálneho tvaru. Dúfam že takto teda môže byť.

2. Ako som písal, koreň je dosť bujný, nemá problém tvoriť dlhočizné letorasty: nebude preň problém zobrať mu polovicu doterajšej plochy? Trebárs aj prebujnením, tým potrebou ešte viac ho behom roka krotiť: na čo by mohol začať nepriaznivo reagovať? (úrodou, odumieraním a pod.)

3. Nemám predstavu aké korene nájdem, ale ani aké majú po správnosti byť. Našiel som náhodný obrázok koreňov, predpokladám že na ilustráciu vybrali obrázok so správnym zakorenením: dá sa povedať, aké dlhé rameno u takého zakorenenia by som mohol pri ponechanom 80 cm kmienku ponechať? A aké ak by boli korene napríklad len polovičné, či dokonca ešte menšie?

[Mevík]

Ad 2. Něco to s keřem udělá, je to fakticky velké zmlazení. V této situaci se někdy doporučuje odřezání několika velkých kořenů, aby se vyrovnala podzemní a nadzemní soustava. Ale réva snese hodně, já bych to nedělal. V nejhorším budou prvních pár let silnější výhony. Pokud by hrozilo, že budou příliš silné, doporučuji je zaštípnout a ze zálistků udělat výhony další, ty už budou v pořádku.

Ad 3. Aby se vůbec dalo uvažovat o ponechání nějakého delšího výhonu, chtělo by to mít silné kořeny v balu aspoň tak 30 l. V případě prostokořené sazenice jen pár oček, což ostatně doporučuji v každém případě. Tím se nic nedá zkazit

[andy]

Všetky rady sú cenné, ale povďačný som zostal za upozornenie na apikálnu dominanciu u viniča, keď som si lepšie všimol ten môj: skutočne letorasty spodnej časti cez 3m vysokej plochy viniča sú podstatne slabšie vyvinuté než tie horné, tiež úroda v tejto spodnej časti bola sporná... Je síce možné, že je to aj chaotickým vedením starého dreva, ale určite si na toto už dám pozor a poschodia povediem z rozdielnych koreňov.

Nový ker som oddelil od materského výhonu tesne pred vstupom výhonu pod zem, a následne som urobil kompromis medzi 40cm posunutím vs. úplným presadením nového kra: asi 40 cm od nového kra som v smere jeho plánovaného posuvu priečne vykopal tak 70cm hlbokú jamu, a z jej dna smerom späť naširoko podkopal nový ker. Keďže smer plánovaného posuvu kra bol tiež smer pôvodného zadolovania, mal som po podkopaní a podhrabaní k dispozícii úplne celý koreň nového kra. Koniec som ešte asi o tri nódiá/uzly skrátil, jamu vyčistil, naspodok dal kompost, prisypal vrstvu zeme, zalial pol vedrom vody (aj keď na jeseň vraj netreba), ten skrátený koniec letorastu/koreňa som nasmeroval dole, aby bola rastlina čo najhlbšie, a rýľom postupne obrezal zem asi v 30 cm okruhu kra: takto vytvoril akýsi bal okolo kra. Toto celé som začal tlačiť v požadovanom smere do priečneho výkopu, kedy sa mi to celé podkopané postupne začalo bortiť zároveň smerom dole. Týmto som dostal ker na požadované miesto, a aj hlbšie. Jamu som zarovnal, prikryl kartónom a ešte vyrobil nad to asi 10 cm vysoký hrobček zeme: proti nasledujúcim mrazom.

Posúvajúci bal zeme sa "cestou" z polovice rozsypal, dúfam ale že šlo o postup lepší, než keby som koreň vytiahol a znovu posadil: keďže som čítal o viac-menej neúspešných jesenných sadbách viniča...

Žiaľ mykorhízne huby, vozené v aute, som pred pár dňami vyložil inde: zákon schválnosti. Tiež ma nenapadlo v rýchlosti práce dať zalievaciu rúru ku koreňu... Keby ešte nemrzlo, alebo na jar, by som to mohol odkopať a dať tam: tu sa rúry nedávali: stojí to za to? Prečo sa vôbec rúra dáva? Zrejme aby sa nepodporoval rast rosných koreňov na úkor spodných? A tým nepodporoval možný výskyt révokazu, ktorý sa vraj vyskytuje do hĺbky 30cm, či tiež aby sa znížilo riziko vymrznutia koreňov, a pod.?

obr. 1. nový ker je 40 cm vľavo od tejto jamy (rukavica pre predstavu rozmeru)
obr. 2. podkopanie kra
obr. 3. posúvanie kra
obr. 4. výsledok, pravý výhon zostáva, ľavý časom odstránim