zahrada.online

Posledné roky vplyvom globalizácie a otepľovania prinášajú na naše územie aj tzv. inváznych škodcov, ktorí k nám boli zavlečení zďaleka, ale adaptovali sa na naše podmienky, úspešne sa rozmnožujú a poškodzujú (nielen) ovocné stromy a kry. Jedným z nich je Tŕňovka býčia (česky Ostnohřbetka ovocná), pôvodom zo Severnej Ameriky. Na pohľad krásny, impozantný hmyz exotického vzhľadu - ale poškodzujúci celé spektrum ovocných aj neovocných stromov a krov. Nie je to chiméra, tento škodca je rozšírený už takmer na celom území Čiech a Slovenska. O svojej osobnej skúsenosti s tŕňovkou píšem v článku, ktorý vyšiel v časopise Sady a vinice. Ako autor článku týmto udeľujem aj formálny súhlas s jeho publikovaním na tomto fóre. IH

Tu potvoru zelenou jsem neviděla, ale to poškození ano, máme to na převislé jívě. Jen jsem nevěděla, že to způsobuje hmyz.

Ja som tŕňovku držal v rukách, je to nádherný hmyz, bohužiaľ škodlivý. Tým že je to "imigrant", tak tunajšie predátory (najmä vtáky) si ju nevšímajú, možno že časom sa to zmení.
Inak je ale tŕňovka dobre vybavená aj z hľadiska pasívnej ochrany, má tuhé ostré sklerotizované ostne po bokoch tela. Tým že vajíčka kladie samička pomerne hlboko pod kôru,
sú tieto chránené pred hmyzožravcami a pravdepodobne ich nezničí ani akokoľvek dôkladný predjarný postrek. Dôležité je nemať v záhrade ďatelinu alebo lucernu, inak si
koledujete o to, že sa vo Vašej záhrade usalaší . IH

Lucerku v zahradě nemáme, ale nad naším jsou jí dva lány

Lucernu datelinu a viku som si chcela vysiat tento rok:):) Pekna je ta potvora. Stromy radsej nejdem kontrolovat,nech o nej ani neviem:) No ale co s napadnutymi stromami?

Ariadna: Vývojový cyklus tŕňovky je detailne popísaný v tom článku. Z vajíčok ktoré samička nakladie pod kôru sa v ďalšom roku na začiatku leta vyliahnu larvy, ktoré sa niekoľko týždňov živia saním štiav pod stromami - najmä na tej ďateline a lucerne. Koncom leta resp. vo včasnej jeseni sa larvy premenia na dospelé tŕňovky a tie po spárení znovu naletia na stromy a nakladú vajíčka (ktoré prezimujú a vývojový cyklus sa ďalší rok zopakuje). Ak larvy nenájdu pod stromami ďatelinu, lucernu resp. iné mrlíkovité alebo bôbovité byliny, cyklus sa môže prerušiť a ďalšia generácia nevznikne.
Čo sa týka rán na stromoch, tak podľa mojich zatiaľ krátkych skúseností to jablone a hrušky zvládajú dobre. Väčšie riziko je u kôstkovín, najmä broskýň, kde hrozí glejotok a sekundárna bakteriálna či hubová infekcia. V danom sade sa to ale (zatiaľ) nestalo. IH
(Ešte pridávam jednu peknú fotku tŕňovky, na ktorej krásne vidno tie bočné ostré tŕňovité hroty. Pre predstavu - na fotkách tŕňovka pôsobí mohutne, v skutočnosti má samička dĺžku len asi 1cm).

Ak larvy nenajdu pod stromami datelinu a spol. ... Ak ta datelina je dalej od stromov,je to ok? Ci su tie larvy pohyblive a chodia aj po okoli?

Ariadna: Na to Vám neviem presne odpovedať (aké sú larvy pohyblivé, resp. aká je "bezpečná" vzdialenosť). Odhadoval by som to na možno 15-20 metrov - (?). Samozrejme, že tŕňovky môžu naklásť vajíčka aj na stromy, pod ktorými bôbovité a mrlíkovité rastliny nie sú, a nie sú ani v ich blízkosti. V takom prípade budú stromy poškodené zárezmi, ale je predpoklad, že len ten jeden raz. Ak tam ale ďatelinu či lucernu máte, tak tŕňovkám pripravíte ideálny biotop na množenie a tvorbu ďalších a ďalších zárezov každoročne. Aj z mojej skúsenosti môžem potvrdiť, že na kladenie vajíčok (t.j. tvorbu zárezov) preferujú jedno- až trojročné konáriky, väčšinou vo výške cca medzi 70-180cm nad zemou. V danom sade boli najmenej poškodené marhule, ale inak si tŕňovka nevyberala - zárezy boli na jabloniach, hruškách, broskyniach, slivkách, čerešniach, višni, duli, mišpuli, oskoruši, drieni, rakytníku, mandli... skrátka všade. A tŕňovka napáda aj neovocné stromy, ako tu už napokon potvrdila IvaP.
IH

Tak asi mi neostava ine len tie semienka niekomu darovat Ale tak kazdy ma v zahrade nejake tie stromy tak asi len najhorsiemu nepriatelovi

ariadna30 napísal: ↑

23 Mar 2020, 20:32

Tak asi mi neostava ine len tie semienka niekomu darovat Ale tak kazdy ma v zahrade nejake tie stromy tak asi len najhorsiemu nepriatelovi

Neznamená to, že ak by Ste si v záhrade tú lucernu či ďatelinu vysadili, tak automaticky nabehnú tŕňovky. Je možné, že Vašu oblasť ešte neosídlili a teda sa nič nestane. To nevysádzanie uvedených rastlín sa týka najmä záhradkárov z tých regiónov, kde sa tŕňovka už vyskytla. Ak tam už je - alebo priletí - a nájde sad s mladšími stromami, pod ktorými je ďatelina či lucerna, tak obrazne povedané zavýska od radosti. IH