Škodcovia Ovocných stromov
Škodcovia Ovocných stromov
O Diptera (dvoukřídlé) nejspíš nepůjde. To je hmyz s dokonalou proměnou. Z vajíček by se nevylíhly mušky nýbrž larvy.
Škodcovia Ovocných stromov
Je to velice zajímavý výsledek. Dosud jsem si myslel, že okřídlení jedinci jsou imága (dospělci). Ale vajíčka na listu snesla jedna samička, která by měla být tak veliká jako moucha masařka. Jak se z mini-mušek stane jedna veliká schopná kladení mnoha vajíček, mi není jasné. Může v tom být i nějaký omyl (některá vajíčka parazitovaná muškami) apod.
Škodcovia Ovocných stromov
To je taky důležitý postřeh. Ale u tak malých parazitů může larva vyžrat vnitřek vajíčka a zakuklit se uvnitř. Vylíhnuté "kukačky" nás pak mohou uvést v omyl. Nějaký omyl je tady cítit. Škoda, že jsme úplní amatéři.
Škodcovia Ovocných stromov
To je zásadná pripomienka, neuvedomil som si to, ale je to tak. Jediné, čo mi napadlo je, ako píše Mimmo, že znáška bola kontaminovaná parazitickými muškami. Ani ich veľkosť nekorešponduje s veľkosťou vajíčok.
Vajíčka som stále nevyhodil, skúsim ich pomocou lupy ešte podrobnejšie preskúmať.
Malá Fatra: SZ/430 m n.m./5°C/1000 mm/hlinito-ílovitá kambizem na kremenci, pH 6,5
Škodcovia Ovocných stromov
Prikladám fotodokumentáciu, vyzerá to tak že stromček bude v poriadku.Ivan Hlavatý napísal: ↑11 Apr 2022, 21:17Tie okraje rany (horný a dolný) - najmä na 1.fotke - sú podozrivo rovné. Pri pohľade zboku vidno, že ide o stratovú léziu (poranenie?).
Či ide naozaj o mechanické poškodenie, to by ste mali vedieť v prvom rade vy (ak je to váš stromček). Podľa fotiek je to dosť pravdepodobné...
Takáto lézia na kmeni broskyne sa zákonite infikuje hubovými, prípadne aj bakteriálnymi patogénmi (čo sa už deje). Takže ak to aj pôvodne bolo mechanické poranenie, teraz je to už infekcia. Väčšinou sa to pri broskyniach nekončí dobre, ale pokus o záchranu rozhodne stojí za vykonanie. Vhodné je naostro vyrezať všetko nekrotické (odumreté) tkanivo - až do zdravého, vitálneho dreva. Túto ranu po ošetrení by som najprv zatrel fungicídom - použiť sa dá napríklad Signum (prášok z jedného balíka 7,5g rozmiešať v troške vody, tak aby vznikla hustejšia kašička - tú potom štetkou natrieť v hrubšej vrstve na ranu). Použiť na tento účel je možné rovnakým spôsobom aj Aliette, alebo Champion. Následne po pár dňoch je vhodné ranu zatrieť balzamom.
(P.S.: Prečo máte ten "zvláštny oporný kôl" v tesnom kontakte s kmeňom stromku ?). IH
Aplikácia fungicídu:
Následne zatretie balzamom po pár dňoch:
Proces hojenia:
Aktuálny stav:
Škodcovia Ovocných stromov
Na kmeni voľne rastúcej hrušky sa tvorí takáto "mozaika". Je to podľa vás prirodzený jav hrubnutia kmeňa alebo je to skôr príznak ochorenia (škodcu)?
Vopred ďakujem za názory.
MD
Vopred ďakujem za názory.
MD
Škodcovia Ovocných stromov
Existujú špecifické zmeny kôry stromov, napadnutých vírusovou kamienkovitosťou hrušiek (stony pit virus) - viď foto 1-3.
Toto ale nebude Váš prípad. Podľa mňa na Vašich fotografiách sú bežné, fyziologické zmeny kôry, prichádzajúce vekom.
Na foto 4,5 je na porovnanie kmeň hrušky odrody Boscova, ktorá je zaručene zdravá . H.
Škodcovia Ovocných stromov
Vošky sú bežným, ale veľmi nepríjemným savým škodcom na listoch mladých výhonkov takmer všetkých ovocnín. Zanedbanie ich premnoženia môže stromy vážne poškodiť praktickým zničením mladých letorastov.
Včera som preto spravil postrek stromov a pri dnešnej kontrole sú všetky vošky 'hore bradou'. Avšak doslovné 'autostrády' mravcov na kmeňoch stromov dávajú tušiť, že recidíva vošiek na seba nedá dlho čakať. Nechcem z viacerých dôvodov používať lep na mravce a ani lepové pásy. Keď som dnes v kuchyni našiel spústu mravcov na chlebe v polyetylénovom sáčku, vnuklo mi to nápad, ktorý som aj zrealizoval. Kúpil som nástrahu na mravce s atraktantom (foto 1). Na každý kmeň stromu som pripevnil malý polyetylénový sáčok s trochou tejto návnady (foto 2). Sáčky som pripevňoval povrázkom, pričom do sáčku som spravil niekoľko otvorov, aby sa doň mravce dostali (a mohli sa kŕmiť otrávenou návnadou). Spolieham sa na prirodzený inštinkt mravcov hľadať nové zdroje potravy a pritom prekonávať prekážky a prenikať do všetkých možných aj nemožných priestorov. V záhrade to teraz vyzerá trochu čudne (foto 3,4) . Keď som pripevnil posledný sáčok, skontroloval som tie, ktoré som dával ako prvé. Vo viacerých z nich som už videl mravce 'riešiace' návnadu (foto 5-7). Takže by to hádam mohlo fungovať. Sáčky s návnadou by mali odolať aj bežnému dažďu, takže ich dlhšie 'pôsobenie' na kmeňoch stromov by mohlo viesť k eradikácii mravcov a tým zabrániť recidíve vošiek (pravda, iba tých, ktoré by 'hore' vyniesli mravce, nie pochádzajúcich z náletov samičiek). Ak by to predsa len nefungovalo, v zálohe mám ešte nástrahu Fastion vo forme uzavretých krabičiek (foto 8). Tieto krabičky obsahujúce biocíd sa dávajú na zem tesne pri kmeň stromu. Krabičky sú kryté a chránené pred dažďom. Je to však pomerne drahá záležitosť a nákup dostatočného počtu krabičiek by nebol rozhodne lacný. Tak dúfam, že 'technika sáčkov s nastrahou' na mravce zaberie. Uvidíme... H.
Včera som preto spravil postrek stromov a pri dnešnej kontrole sú všetky vošky 'hore bradou'. Avšak doslovné 'autostrády' mravcov na kmeňoch stromov dávajú tušiť, že recidíva vošiek na seba nedá dlho čakať. Nechcem z viacerých dôvodov používať lep na mravce a ani lepové pásy. Keď som dnes v kuchyni našiel spústu mravcov na chlebe v polyetylénovom sáčku, vnuklo mi to nápad, ktorý som aj zrealizoval. Kúpil som nástrahu na mravce s atraktantom (foto 1). Na každý kmeň stromu som pripevnil malý polyetylénový sáčok s trochou tejto návnady (foto 2). Sáčky som pripevňoval povrázkom, pričom do sáčku som spravil niekoľko otvorov, aby sa doň mravce dostali (a mohli sa kŕmiť otrávenou návnadou). Spolieham sa na prirodzený inštinkt mravcov hľadať nové zdroje potravy a pritom prekonávať prekážky a prenikať do všetkých možných aj nemožných priestorov. V záhrade to teraz vyzerá trochu čudne (foto 3,4) . Keď som pripevnil posledný sáčok, skontroloval som tie, ktoré som dával ako prvé. Vo viacerých z nich som už videl mravce 'riešiace' návnadu (foto 5-7). Takže by to hádam mohlo fungovať. Sáčky s návnadou by mali odolať aj bežnému dažďu, takže ich dlhšie 'pôsobenie' na kmeňoch stromov by mohlo viesť k eradikácii mravcov a tým zabrániť recidíve vošiek (pravda, iba tých, ktoré by 'hore' vyniesli mravce, nie pochádzajúcich z náletov samičiek). Ak by to predsa len nefungovalo, v zálohe mám ešte nástrahu Fastion vo forme uzavretých krabičiek (foto 8). Tieto krabičky obsahujúce biocíd sa dávajú na zem tesne pri kmeň stromu. Krabičky sú kryté a chránené pred dažďom. Je to však pomerne drahá záležitosť a nákup dostatočného počtu krabičiek by nebol rozhodne lacný. Tak dúfam, že 'technika sáčkov s nastrahou' na mravce zaberie. Uvidíme... H.
Škodcovia Ovocných stromov
Hawkeye napísal: ↑06 Jún 2023, 19:04Vošky sú bežným, ale veľmi nepríjemným savým škodcom na listoch mladých výhonkov takmer všetkých ovocnín....Kúpil som nástrahu na mravce s atraktantom (foto 1). Na každý kmeň stromu som pripevnil malý polyetylénový sáčok s trochou tejto návnady (foto 2). Sáčky som pripevňoval povrázkom, pričom do sáčku som spravil niekoľko otvorov, aby sa doň mravce dostali (a mohli sa kŕmiť otrávenou návnadou). Spolieham sa na prirodzený inštinkt mravcov hľadať nové zdroje potravy a pritom prekonávať prekážky a prenikať do všetkých možných aj nemožných priestorov...
Dnes som skontroloval všetky stromy v záhrade. Vošky po postreku všetky zahynuli. To nie je nič nečakané. Čo ma však prekvapilo - nenašiel som jediného mravca. Ani na jednom strome. Ani na listoch, ani na kmeňoch stromov. V sáčkoch s návnadou boli v rôznom počte uhynuté mravce (foto). Tie sa ale možno len utopili, keďže v noci bol mimoriadne intenzívny dážď. Tieto mravce napokon ani nie sú dôležité, podstatné sú (boli by) tie, ktoré (hádam) nástrahu zaniesli do hniezd. Absolútna neprítomnosť mravcov na stromoch ale nemusí znamenať úspech s účinnosťou postupu. Sú možné aj iné vysvetlenia: 1. Postrek Sanium System zahubil nielen vošky, ale aj mravce (to je dosť otázne, skôr asi nie). 2. Mravce sa len "stiahli do podzemia" (keďže posledné dni u nás opakovane pršalo, občas aj intenzívne) a tam sa chystajú na opätovnú inváziu na stromy aj s 'novými' voškami. Čas ukáže. H.
Škodcovia Ovocných stromov
Hálčivec švestkový je škůdce, s nímž u nás není třeba bojovat. Plody nenapadá a nepřijde mi, že by ovlivnil jejich kvalitu či plodnost. Tak ho nechávám žít.