zahrada.online

Je zname, ze podnoz St. Julian dobre znasa zamokrene ilovite pody.

Údajně se u broskvoní na myroši po pár letech objevuje špatná "opožděná afinita" v místě srůstu.

rony napísal: ↑

25 Apr 2022, 12:08

Je zname, ze podnoz St. Julian dobre znasa zamokrene ilovite pody.

Správny názov je pravdepodobne "St.Julien", aj keď niekedy sa - asi nesprávne - používa aj "St.Julian".
Niečo o histórii podpníkov zaradených pod názvom 'St.Julien' je na foto. Pôvodne išlo o heterogénnu skupinu druhu Prunus insititia, s rôznymi vlastnosťami. Postupne boli vyselektované geneticky stabilné 'klony' s vlastnosťami čo najvhodnejšími pre podpníky. Označené boli písmenami, spomedzi nich sa jednoznačne najviac uplatnil St.Julien A (existuje ale aj St.Julien B,C,J,K...). Novším selekčným 'klonom' zo série St.Julien je francúzsky (INRA) podpník GF 655/2 (= St.Julien 655/2). IH

V nejakom prehľade podpníkov som narazil aj na St.Julien 2 s poznámkou - nepliesť si so St.Julien A.
Keď budem doma, skúsim to dohľadať.

larix napísal: ↑

25 Apr 2022, 13:04

V nejakom prehľade podpníkov som narazil aj na St.Julien 2 s poznámkou - nepliesť si so St.Julien A.
Keď budem doma, skúsim to dohľadať.

To bude pravdepodobne ten St.Julien 655/2.
(Na foto: výmladky z podpníka St.Julien A). IH

larix napísal: ↑

25 Apr 2022, 13:04

Keď budem doma, skúsim to dohľadať.

Našiel som to. Plus ešte nejaké info navyše:


Zdroj: https://ovocinar.estranky.sk/

larix napísal: ↑

25 Apr 2022, 19:39

larix napísal: ↑

25 Apr 2022, 13:04

Keď budem doma, skúsim to dohľadať.

Našiel som to. Plus ešte nejaké info navyše:
sja.jpg
sj2.jpg
sbo1.jpg
sbpurab.jpg
gfpixy.jpg
Zdroj: https://ovocinar.estranky.sk/

Ten podpník 'St.Julien 2' je iný, než St.Julien 655/2.
Označuje sa aj ako 'St.Julien INRA 2' - podľa šľachtiteľskej stanice vo Francúzsku, kde vznikol krížením St.Julien d'Orleans x Brompton.
Na fotkách sú niektoré ďalšie 'St.Julien-y'. IH

Pri opise St.Julien 2 ma zaujalo toto tvrdenie: "Slivky na ňom naštepené majú až o 30 % vyššie úrody ako na Saint Julien A."

Pre väčšinu z vás tu na fóre je problém skôr opačný - slivkám sa pod váhou úrody lámu konáre, ale u mňa by to bola vítaná vlastnosť.

Ktovie, prečo sú iné typy St.Julien tak málo rozšírené v porovnaní so St.Julien A.

rony napísal: ↑

25 Apr 2022, 12:08

Je zname, ze podnoz St. Julian dobre znasa zamokrene ilovite pody.

To by bolo po a).

Treba však povedať aj b): slivkové podnože sú omnoho chúlostivejšie na šarku, aspoň u mňa to je úplne zreteľné.
Naopak, myrobalány tu s ňou problém nemajú.

Po čase je to potom badať na zdravotnom stave stromov. Môže teda byť rozdiel nielen v zložení pôdy na konkrétnom pozemku, ale aj v zamorení danej lokality patogénom. Darmo bude slivka lepšie znášať mokro, keď po druhom roku už má listy ako salamandra.
Takže otázka je, či stojí za to prácne zháňať originálne podpníky St.Julien, keď sa pliaga prenesie napríklad po prvom nabodnutí hmyzom a sme tam, kde sme boli na začiatku.

Navyše, keď myrobalány nakopané kdesi pri Rajčianke bez problémov fungujú..

Je pravda, že poslední roky byly normální, takže vody bylo dost. Broskvoně jsem na semenáči na tento pozemek vysadil po zkušenostech s obdobím suchých let. Měl jsem tam místo a zajímavý sortiment broskvoňových odrůd. Je vidět, že vše je relativní. V letošním roce u nás je duben značně deštivý a chladný. Slunečních dnů minimálně. Takový, jak to bývalo kdysi. Už jsme si odvykli. Normálně po 20. dubnu sadím brambory. Letos je zem mokrá a studená, půda se nedá ani zpracovat. Vidím velké nebezpečí v moniliniovém úžehu u peckovin a strupovitosti u jádrovin. Navíc jsme si zvykli, že tu dozrávají i značně pozdní odrůdy, což letos asi nebude, když i květen má být chladný. O nedostatečném letu včel a problémech s opylením stromů jsem se již zmiňoval.