Osobne by som do protimrazovej ochrany založenej na vode nešiel. Je pravda, že funguje, ale len za podmienky, že tú závlahu dokážete držať počas celého mrazového okna. To sa dá zvládnuť ak ide o mráz počas pár hodín počas 1-2 dní. Posledné roky ale máme na jar aj okolo 8 mrazových nocí, nezriedka niekoľko dní po sebe a mrznúť začína už okolo 21-22-tej, takže mráz trvá aj 6-8 hodín. Čo to spôsobí? Aj pri minimálnom prietoku nevyhnutnom na uvoľnenie dostatočného skupenského tepla (a na začiatku preschnutej pôde) máte veľmi rýchlo pôdu premočenú (v komerčných sadoch nemôžete s technikou vliezť do sadu, alebo len za cenu vážneho utuženia pôdy) a extémne sa zvyšuje infekčný tlak hubových chorôb. Po 6-8 hodinách závlahy sa vytvorí na stromoch toľko ľadu, že sa stromy lámu, ako píše aj Hawkeye. A ak náhodou prestanete so závlahou uprostred mrazového okna, tak amen-tma. Stromy poškodíte viac než keby sa nerobilo žiadne opatrenie (nielen kvety, ale aj mrazové mikrotrhliny na konároch - vstupná brána pre moníliu a iné hubové choroby) a hrozí aj poškodenie závlahového systému. Pritom riziko aj neúmysleného zastavenia závlahy je vysoké - kvôli nízkemu prietoku sa ľahko zapchajú trysky aj potrubie ľadom. Náklady na taký závlahový systém (vrátane čerpadla, tlakovej nádoby a pod.) idú do tisícov eur.
Ja osobne by som keď-tak volil ohrev spalovaním drevnej hmoty - niečo na spôsob ako popisujú v Sady a vinice 2023/2 (200l sudy s pomalým spaľovaním s orientáciou na ohrev vyžarovaním) alebo napr. komerčné piecky na pelety, ktoré vydržia podľa nasypanej dávky peliet celých 8 hodín. Má to okrem iného aj tú výhodu, že s ohrevom možno uprostred noci kedykoľvek prestať a výsledok nebude horší, než keby sa žiadne opatrenie nerealizovalo. Keďže ma však záhrada neživí a na druhý deň musím prísť do práce v použiteľnom stave (a nie ako po celonočnom fláme), tak som na aktívnu protimrazovú ochranu rezignoval. 1-2 noci by som možno ešte nejako zvládol, ale nemá to zmysel, ak takých nocí bude možno 8-10 a stačí jednu vynechať a námaha tých zvyšných 7-9 nocí vyjde navnivoč. Ja preto pestujem vysoké tvary a veľké stromy, broskyne mám 4-5m+ vysoké a viem, že s úrodou v zóne do 2m nemám počítať + musím opatrne rezať, aj dvojfázovo (druhý rez po mrazoch). Pri broskyniach to funguje vcelku úspešne, aj posledné mrazové roky som mal prakticky plnú úrodu (ešte lepšie by bolo mať záhradu na kopci na druhej strane ulice
) . Tiež je treba voliť odolnejšie odrody (napr. Suncrest) a vyhnúť sa prepadákom ako napr. Royal Glory, Royal Gem a pod. Asi najcitlivejšie sa mi javia marhule a čerešne (marhule som až na pár ks kvôli jarným mrazom nedopestoval už cca 5-6 rokov, ale to je čiastočne aj nevhodnými odrodami - napr. Tsunami), minulý rok mi mrazy dosť prebrali aj slivky Toptaste a Katinka (predchádzajúce roky ale mávali slušnú úrodu, lebo zvyknú mrazom uniknúť neskorším kvitnutím).
Plri slabších mrazoch pomôžu opatrenia na zvýšenie radiačného žiarenia zo zeme (čierny úhor pod stromami namiesto trávy - kruhy ako má Hawkeye), zavlaženie pôdy pred mrazmi (uvoľní sa skupenské teplo, ale zároveň sa tým zvýši infekčný tlak monílie), prípadne umiestnenie sudov s vodou v okolí stromov . Pri ohreve spaľovaním drevnej hmoty najviac zaváži šírenie tepla žiarením + vytvorenie dymovej clony (čo ale neocenia susedia ani životné prostredie).