Novinky - slivky

[Ivan Hlavatý]

Ďakujem za tipy, Hanita nevyzerá zle po prečítaní si skúseností ostatných pestovateľov. Navyše by mi sadla aj dozrievaním, lebo by mala dozrievať o cca dva týždne pred ostatnými, ktoré sú už vysadené.
Premýšľal som aj nad skoršou slivkou, ale tam čítam, že chuť je prepadák. Škoda.
Hanitu teda doplním na záhradu.

Zo skorších sliviek je kvalitná aj odroda Hanka (Hanita x Katinka). Prvú úrodu z nej som oberal (v r.2021) dňa 10.augusta. S jej chuťou som bol veľmi spokojný. Aj na myrobaláne rýchly nástup do rodivosti, dobrý zdravotný stav, vysoká plodnosť. (Je tu aj vlákno "Hanka" s fotkami).
Z ešte skorších sliviek je istotou Katinka. IH

[PeterS]

Katinku som si obzeral, ale zaváhal, o Hanke som ani nepočul a ani nenašiel v aktuálnej ponuke škôlok pri zbežnom vyhľadávaní. Ale ozaj vyzerá krásne a chutne. Pri slivkách sa bojím PPV. Stromy, ktoré som rúbal, vyzerali nenakazené, ale človek nikdy nevie čo sa zanesie. Hlavne v súčasnosti, keď susedia na svoje záhrady stále viac kašlú a stávajú sa z nich zanedbané divočiny. Pri Košiciach sme už mestský satelit a musí byť hygienický poriadok a trávička do 3 cm, čo je podľa mňa tiež choré, ale záhrada na Spiši to je staré pravé posocialistické zanedbanie - všetko predsa viem nakúpiť už v obchode. Tam sa stretávam s takým divným pohľadom na záhradu, ako investičnú príležitosť. Nechcú ich predať alebo pýtajú nehorázne peniaze, lebo to niekedy bude stavebným pozemkom (nikdy nebude pri poklese populačného rastu a zohľadnení demografie a náročnosti terénu - nové cesty, siete). Ale každý na tú príležitosť čaká a ani si neprídu pokosiť, takže divé slivky sa len tak rozťahujú. A z nich by nákaza bola už len na krok, hlavne keď beriem, že od tohto roka budem v obkľúčení neudržiavaných plôch - starí umierajú a mladí na záhradu neprídu.
Ale keď som riskol Hanitu, tak Katinka je rovnako odolná, no Hanka by mi kúsok neskorším dozrievaním prišla skôr vhod.

[Ivan Hlavatý]

Ale keď som riskol Hanitu, tak Katinka je rovnako odolná, no Hanka by mi kúsok neskorším dozrievaním prišla skôr vhod.

Ak máte na mysli odolnosť voči šarke (PPV), tak pri Katinke si rozhodne nerobte žiadne ilúzie. A pri Hanke to bude asi podobne. IH

[larix]

Hanku na myrobaláne majú v Uherskom Ostrohu. Posielajú (resp. na jar budú posielať) aj na Slovensko.

[larix]

Ako to vyzerá s novou vlnou sliviek z Hohenheimu? Vie niekto?

Mám na mysli kríženie Jojo x Hanita, Jojo x Katinka, Jojo x Domáca, atď.

[larix]

Trochu som pátral a čiastočne si odpoviem sám:

Z uvedeného nového šľachtenia boli zatiaľ (2019) predstavené dve odrody:

1. 'Herrenberger'= Jojo x Domáca (Hauszwetschge)
Údajne je rezistentná voči Šarke a "chuťou a dobrými vlastnosťami pri pečení je veľmi podobná tradičnej slivke domácej." Dozrieva v polovici septembra (září).

2. 'Gäugold' = Jojo x ?
Údajne je rezistentná voči Šarke a "je charakteristická svojou žltou dužinou. Primárne je určená na priamu konzumáciu, menej na pečenie." Dozrieva v polovici augusta (srpen).

Viac sa mi zatiaľ zistiť nepodarilo.

V Geisenheime je ticho. Ktovie, či tiež niečo chystajú.

[Ivan Hlavatý]

Trochu som pátral a čiastočne si odpoviem sám:
Z uvedeného nového šľachtenia boli zatiaľ (2019) predstavené dve odrody:
1. 'Herrenberger'= Jojo x Domáca (Hauszwetschge)
Údajne je rezistentná voči Šarke a "chuťou a dobrými vlastnosťami pri pečení je veľmi podobná tradičnej slivke domácej." Dozrieva v polovici septembra (září).
2. 'Gäugold' = Jojo x ?
Údajne je rezistentná voči Šarke a "je charakteristická svojou žltou dužinou. Primárne je určená na priamu konzumáciu, menej na pečenie." Dozrieva v polovici augusta (srpen).
Viac sa mi zatiaľ zistiť nepodarilo.
V Geisenheime je ticho. Ktovie, či tiež niečo chystajú.

Odroda Gäugold vznikla krížením Jojo x Fellenberg (foto 1).
Fellenberg je stará odroda, nazývaná aj "Talianska slivka" (Italian plum/prune).

Na foto 2,3 sú uvedené niektoré novšie odrody. (Rodičovské odrody sú vždy uvedené - okrem Moni. Pravdepodobne pri Moni ich ani jej "tvorcovia" nepoznajú, keďže tento údaj sa nikde a nikdy neuvádza...).

Na foto 4 je tabuľka tolerancie niektorých odrôd k šarke (listy/plody).

Na foto 5 sú údaje o čase kvitnutia a fertilite niektorých odrôd.

Texty sú bohužiaľ v nemčine a angličtine. IH

[larix]

Vďaka za doplnenie rodiča odrody Gäugold.

Kultivar Herrenberger (v dvoch variantoch Herrenberger Early a Herrenberger Late) má byť vyslovene rezistentnou náhradou Domácej slivky.

Podľa článku z linku nižšie, majú toho v Hohenheime rozbehnutého celkom dosť - desiatky rezistentných hybridov, niektoré so zaujímavými rodičmi. Veľmi som zvedavý na výsledky, verím, že dokážu vyselektovať kolekciu rezistentných kultivarov kvalitatívne aspoň na úrovni predchádzajúcej vlny tzv. tolerantných odrôd. Nejaký čas to asi ešte potrvá ale prvých 6 odrôd je už na svete: Jojo, Jofela, Jolina, Joganta, Herrenberger a Gäugold.


https://www.researchgate.net/publicatio ... _Hohenheim

[Ivan Hlavatý]

...verím, že dokážu vyselektovať kolekciu rezistentných kultivarov kvalitatívne aspoň na úrovni predchádzajúcej vlny tzv. tolerantných odrôd. Nejaký čas to asi ešte potrvá ale prvých 6 odrôd je už na svete...

Aby sme boli terminologicky presní:
Myslím, že pri uvedených odrodách (Jojo a jeho potomkovia) ide o ich odolnosť na podklade HYPERSENZITIVITY na šarku. Preto v Hohenheime vyvinuli aj slivkové podpníky hypersenzitívne na šarku, na ktorých uvedené odrody ponúkajú (viď foto).
Gén/gény rezistencie na šarku v pravom zmysle tohto slova zatiaľ čakajú na objavenie - zrejme to bude úloha pre genetické inžinierstvo. (Prvá 'GMO-lastovička' Honey Sweet za morom už existuje, len má zatiaľ 'zaracha' na prílet do EÚ). IH

[larix]

Aby sme boli terminologicky presní:
Myslím, že pri uvedených odrodách (Jojo a jeho potomkovia) ide o ich odolnosť na podklade HYPERSENZITIVITY na šarku.

Áno, asi sa to patrilo spomenúť. Hoci bežne sa výraz rezistenca pri hypersenzitívnych slivkách používa, je to asi ako s tými klonmi a mutáciami - použitie je terminologicky nesprávne.

Čo sa týka sliviek, pre prax by to bolo nepodstatné - hypersenzitívna slivka skrátka neochorie, nákaza sa môže objaviť iba lokálne a dočasne. Problém je ale pri vrúbľovaní (očkovaní), keďže vrúbeľ hypersenzitívnej slivky na nakazenom podpníku alebo nakazený vrúbeľ navrúbľovaný do koruny hypersenzitívnej odrody sa neujmú. Preto nemá veľký zmysel pestovať tieto odrody ny iných ako rezistetných/hypersenzitívnych podpníkoch.

Čo sa týka GMO, nie som proti principiálne, napríklad GMO kukurica v Európe mi neprekáža. Horšie je to pri druhoch organizmov, ktoré sa v oblasti pestovania/chovu vyskytujú aj prirodzene. V takom prípade, ak nie je geneticky (napr. neschopnosť vytvoriť peľ) zabezpečená dokonalá genetická izolácia GMO populácie, je to obrovské riziko pre pôvodné ekosystémy.