Degustácia - zimná/jarná, amatérska a nezáväzná
Napísané: 26 Dec 2020, 16:52
Ešte predtým, ako sa pomery na 'starom fóre' ohľadom nezmyselnej cenzúry stali neznesiteľnými, som tam prezentoval seriál hodnotenia vždy trojice rôznych odrôd jabloní, predovšetkým z hľadiska chuti. Na túto čiste amatérsku a nezáväznú zimnú degustáciu by som chcel nadviazať aj tu. S tým rozdielom, že nebudem striktne určovať ich poradie (to je napokon tak či tak vysoko subjektívne).
Takže prvá 'trojica na holenie' - na fotkách zľava: HELIODOR, KARNEVAL a GOLDEN DELICIOUS. Vizuálne na konci roka nemožno mať námietky ani k jednej odrode - všetky vyzerajú dobre, obzvlášť Heliodor. Ten má aj veľmi príjemnú harmonickú chuť s jemnou arómou. Šťavnatosť je stredná, konzistencia dužiny veľmi dobrá. Niekomu by mohla prekážať mastnejšia a hrubšia šupka (mne ale nie). Heliodor je vizuálny drahokam, a ani chuťovo to nie je žiadne béčko (najvyšší level ale tiež nie). Karneval veľmi príjemne prekvapuje - zdá sa mi, že tento nekomerčný potomok Pink Lady je z roka na rok chuťovo lepší. Snehobiela dužina má stále optimálnu konzistenciu a jej šťavnatosť je z tejto trojice najvyššia. Chuť je delikátna, očakával som vysoký podiel kyseliniek, ten je síce zreteľne vyšší než u Heliodoru, ale komplexne má Karneval skôr harmonickú chuť, nie je to žiadne kyslé jablko. Bonusom je špecifický charakter chuti, ľahko rozpoznateľný, čo o sebe mnohé novšie odrody zďaleka tvrdiť nemôžu. Veľmi kvalitné zimné jablko netradičného výzoru. Napokon Golden Delicious. Čo nového napísať o tejto legende... Niektorí záhradkári sa sťažovali že im Golden v bežnej pivnici rýchlo vädne a dlho nevydrží. U mňa to neplatí - vyzerá stále pekne, zatiaľ ani vrásočka. Konzistencia dužiny je taká 'goldenovská' - teda nie práve najtuhšia, ale ani náhodou nie múčnatá. Šťavnatosť je tiež typická pre túto odrodu - nie mimoriadna, ale dužina nie je vôbec vnemovo 'suchá'. To čím Golden očarí aj po desaťročiach vždy znova a znova je jeho nenapodobiteľná chuť s typickou 'goldenovskou' arómou, spôsobujúcou u mnohých konzumentov až závislosť. Aby som to uzavrel - zasadil som teraz síce aj Sirius a Goldrush, ale po dnešnej degustácii musím iba zopakovať už neraz povedané - som nesmierne rád, že túto legendárnu klasiku mám stále vo svojej záhrade (len tých 14 debničiek tohtoročnej úrody si Goldenko mohol odpustiť...).
Z napísaného vyplýva, že všetky tri dnes hodnotené odrody sú kvalitné, každá je chuťovo iná, špecifická a všetky z degustačného hľadiska môžem odporučiť pre pestovanie v podmienkach amatérskeho záhradkárčenia. (Samozrejme, pri komplexnom hodnotení by bolo treba brať do úvahy aj také faktory ako odolnosť chorobám, rodivosť, sklon k alternácii, náročnosť na pôdne a klimatické podmienky či niektoré agrotechnické nuansy - to ale nie je cieľom tohto vlákna). IH
Takže prvá 'trojica na holenie' - na fotkách zľava: HELIODOR, KARNEVAL a GOLDEN DELICIOUS. Vizuálne na konci roka nemožno mať námietky ani k jednej odrode - všetky vyzerajú dobre, obzvlášť Heliodor. Ten má aj veľmi príjemnú harmonickú chuť s jemnou arómou. Šťavnatosť je stredná, konzistencia dužiny veľmi dobrá. Niekomu by mohla prekážať mastnejšia a hrubšia šupka (mne ale nie). Heliodor je vizuálny drahokam, a ani chuťovo to nie je žiadne béčko (najvyšší level ale tiež nie). Karneval veľmi príjemne prekvapuje - zdá sa mi, že tento nekomerčný potomok Pink Lady je z roka na rok chuťovo lepší. Snehobiela dužina má stále optimálnu konzistenciu a jej šťavnatosť je z tejto trojice najvyššia. Chuť je delikátna, očakával som vysoký podiel kyseliniek, ten je síce zreteľne vyšší než u Heliodoru, ale komplexne má Karneval skôr harmonickú chuť, nie je to žiadne kyslé jablko. Bonusom je špecifický charakter chuti, ľahko rozpoznateľný, čo o sebe mnohé novšie odrody zďaleka tvrdiť nemôžu. Veľmi kvalitné zimné jablko netradičného výzoru. Napokon Golden Delicious. Čo nového napísať o tejto legende... Niektorí záhradkári sa sťažovali že im Golden v bežnej pivnici rýchlo vädne a dlho nevydrží. U mňa to neplatí - vyzerá stále pekne, zatiaľ ani vrásočka. Konzistencia dužiny je taká 'goldenovská' - teda nie práve najtuhšia, ale ani náhodou nie múčnatá. Šťavnatosť je tiež typická pre túto odrodu - nie mimoriadna, ale dužina nie je vôbec vnemovo 'suchá'. To čím Golden očarí aj po desaťročiach vždy znova a znova je jeho nenapodobiteľná chuť s typickou 'goldenovskou' arómou, spôsobujúcou u mnohých konzumentov až závislosť. Aby som to uzavrel - zasadil som teraz síce aj Sirius a Goldrush, ale po dnešnej degustácii musím iba zopakovať už neraz povedané - som nesmierne rád, že túto legendárnu klasiku mám stále vo svojej záhrade (len tých 14 debničiek tohtoročnej úrody si Goldenko mohol odpustiť...).
Z napísaného vyplýva, že všetky tri dnes hodnotené odrody sú kvalitné, každá je chuťovo iná, špecifická a všetky z degustačného hľadiska môžem odporučiť pre pestovanie v podmienkach amatérskeho záhradkárčenia. (Samozrejme, pri komplexnom hodnotení by bolo treba brať do úvahy aj také faktory ako odolnosť chorobám, rodivosť, sklon k alternácii, náročnosť na pôdne a klimatické podmienky či niektoré agrotechnické nuansy - to ale nie je cieľom tohto vlákna). IH