Dnes som vybral na degustáciu 3 zimné odrody, ktoré sú naprosto odlišné. Pôvodom, vzhľadom a napokon aj chuťovo. Na foto 1-3 sprava Florina, Granny Smith a Topaz (v tomto poradí potom aj každé jablko zvlášť na foto 4-6).
Najprv FLORINA: francúzska odroda, jeden zo starších rezistentov. Stredne veľké jablko má elipsovitý tvar, fialovočervenú farbu ešte so zbytkami poprašku, vizuálne je bezchybné (teda bez známok 'zostarnutia' na skládke). Šupka je pomerne hrubá a pri jedle dosť poznateľná. Krémová dužina je stredne tuhá a stredne šťavnatá, sladká a aromatická, s náznakom vône po Red Deliciouse, ktorý je medzi jej predkami. Chuť hodnotím ako veľmi dobrú. GRANNY SMITH: austrálska odroda špecifickej zelenej farby, teraz už s miernym nádychom do žlta. Jablko má strednú veľkosť a guľovitý tvar, šupka je hladká, vizuálne plod pôsobí absolútne čerstvým dojmom, vyzerá akoby bol práve odtrhnutý do stromu. Dužina je belavá, výbornej konzistencie (tuhá, pritom jemná a krehká), dostatočne šťavnatá. Rušivo pôsobí pri konzumácii hrubšia šupka, ktorá je navyše dosť 'kompaktná' (ťažšie sa hryzením kúskuje). Chuť je síce príjemne kyselkavá, ale chýba jej výraznejšia plnosť a intenzita - iba lepší priemer. Napokon český rezistent TOPAZ: plod je typicky plocho guľovitý, tiež strednej veľkosti, s klasickým červeným pásikovaním. Navonok pôsobí pevne a kompaktne, jeho povrch je hladký, vizuálne bez chyby. Dužina je žltkastá, skvelej konzistencie ('chruplavo' krehká, akurátne tuhá a vysoko šťavnatá). Chuť je naozaj vynikajúca, prvý dojem po zahryznutí je "veď toto je reneta". Skvelý "říz" vo forme mohutnej, plnej a intenzívnej nálože prevažujúcich kyseliniek - ale v maximálne príjemnej miere. Nie je to žiadny 'kysláč', ale osviežujúce jablko, ktoré "má gule". Ako vravím - podarilo sa vyšľachtiť 'starú renetu'. Topaz je pre mňa cenný aj tým, že je chuťovo osobitý, bezpečne rozpoznateľný hneď po zahryznutí. Dávam plný počet bodov.
Poradie: jasne najlepší bol Topaz, po ňom Florina a napokon Granny Smith (pozn.: posledne menovaná odroda ešte možno potrebuje trochu času, najlepšie sú jej plody keď úplne zožltnú a začnú intenzívne rozvoniavať, čo býva väčšinou od prelomu februára a marca). V každom prípade ide o 3 výzorom a chuťovo odlišné zimné odrody, ktoré ale spája výborný 'shelf-life'. Aj takmer ku koncu januára sú z hľadiska čerstvosti v perfektnom stave (a ešte pomerne dlho aj budú). Zároveň sa asi nebudú hodiť do menej priaznivých podmienok, teda do vyšších polôh.
(P.S.: uvedené hotnotenie je moje, čiže subjektívne, a tak ho aj treba brať). IH
.