zahrada.online

Ešte predtým, ako sa pomery na 'starom fóre' ohľadom nezmyselnej cenzúry stali neznesiteľnými, som tam prezentoval seriál hodnotenia vždy trojice rôznych odrôd jabloní, predovšetkým z hľadiska chuti. Na túto čiste amatérsku a nezáväznú zimnú degustáciu by som chcel nadviazať aj tu. S tým rozdielom, že nebudem striktne určovať ich poradie (to je napokon tak či tak vysoko subjektívne).
Takže prvá 'trojica na holenie' - na fotkách zľava: HELIODOR, KARNEVAL a GOLDEN DELICIOUS. Vizuálne na konci roka nemožno mať námietky ani k jednej odrode - všetky vyzerajú dobre, obzvlášť Heliodor. Ten má aj veľmi príjemnú harmonickú chuť s jemnou arómou. Šťavnatosť je stredná, konzistencia dužiny veľmi dobrá. Niekomu by mohla prekážať mastnejšia a hrubšia šupka (mne ale nie). Heliodor je vizuálny drahokam, a ani chuťovo to nie je žiadne béčko (najvyšší level ale tiež nie). Karneval veľmi príjemne prekvapuje - zdá sa mi, že tento nekomerčný potomok Pink Lady je z roka na rok chuťovo lepší. Snehobiela dužina má stále optimálnu konzistenciu a jej šťavnatosť je z tejto trojice najvyššia. Chuť je delikátna, očakával som vysoký podiel kyseliniek, ten je síce zreteľne vyšší než u Heliodoru, ale komplexne má Karneval skôr harmonickú chuť, nie je to žiadne kyslé jablko. Bonusom je špecifický charakter chuti, ľahko rozpoznateľný, čo o sebe mnohé novšie odrody zďaleka tvrdiť nemôžu. Veľmi kvalitné zimné jablko netradičného výzoru. Napokon Golden Delicious. Čo nového napísať o tejto legende... Niektorí záhradkári sa sťažovali že im Golden v bežnej pivnici rýchlo vädne a dlho nevydrží. U mňa to neplatí - vyzerá stále pekne, zatiaľ ani vrásočka. Konzistencia dužiny je taká 'goldenovská' - teda nie práve najtuhšia, ale ani náhodou nie múčnatá. Šťavnatosť je tiež typická pre túto odrodu - nie mimoriadna, ale dužina nie je vôbec vnemovo 'suchá'. To čím Golden očarí aj po desaťročiach vždy znova a znova je jeho nenapodobiteľná chuť s typickou 'goldenovskou' arómou, spôsobujúcou u mnohých konzumentov až závislosť. Aby som to uzavrel - zasadil som teraz síce aj Sirius a Goldrush, ale po dnešnej degustácii musím iba zopakovať už neraz povedané - som nesmierne rád, že túto legendárnu klasiku mám stále vo svojej záhrade (len tých 14 debničiek tohtoročnej úrody si Goldenko mohol odpustiť...).
Z napísaného vyplýva, že všetky tri dnes hodnotené odrody sú kvalitné, každá je chuťovo iná, špecifická a všetky z degustačného hľadiska môžem odporučiť pre pestovanie v podmienkach amatérskeho záhradkárčenia. (Samozrejme, pri komplexnom hodnotení by bolo treba brať do úvahy aj také faktory ako odolnosť chorobám, rodivosť, sklon k alternácii, náročnosť na pôdne a klimatické podmienky či niektoré agrotechnické nuansy - to ale nie je cieľom tohto vlákna). IH

O Vánocích se vždy sejde víc lidí z rodiny. V této koronadobě bych to asi neměl přiznávat, ale kdož jsi bez viny...
Když splaskly břicha po rybě, kachně či svíčkové, dával jsem ochutnat dětem i dospělým kousky jablíček z desítek odrůd, ostatně v tuto dobu už není žádná, která by na konzumní zralost teprve čekala.
A výsledek? Musím připomenout, že v letošní sezóně zůstala většina jablek za svým chuťovým standardem, zejména kvůli nižší sladkosti. Největší úspěch - a je to trochu klišé - stále sklízí Bohemia (Rubín). Štafetu pak co nevidět převezme Admirál. Ostatní odrůdy spíš jen sekundují.

Také musím velmi pochválit Rubín, i Šampion chuťově exceloval. Z nesladkých jablek to u mě vyhrálo Boskopské, také Vilémovo mě svou chutí nezklamalo, i když nepřekonalo rok 2018, kdy vlivem velmi teplého a slunečného léta byla většina jablek sladkých víc než být měla. Z nových odrůd bych vyzdvihl kupovaný Topaz, ten si budu muset v budoucnu někde naroubovat.

Abych nezapomněl, ještě Lipno mě letos svou chutí příjemně překvapilo.

Topaz u mě patří k očekávaným propadákům sezóny. I v dobrých letech, kdy je chuťově na výši, bývá poměr cukrů a kyselin nakloněný mírně na kyselou stranu. což hodnotím jako vítané osvěžení. Letos ovšem ta kyselost vadí.
Asi jedinou odrůdou, která je letos možná dokonce lepší než jindy, je Idared.

Já jsem letos nadšená z Deloru. Mám asi desetiletý (ale stále malý) stromek a konečně měl nějakou větší a pěknou úrodu (což u mě znamená bedničku a půl).

Hm, s těmi „degustátory“ z rodiny, okolí, to mám těžké. Pořád se ptám, jak vám chutnaly tyhle a tamty. A co se dozvím? „Jó, dobrý“.
Mám zimní jablka (JZ Morava 450 m/m) Admirál, Angold, Boskoopské, Delor, Jonatán, Opál a Rozelu. Moje poloha je asi teplejší, než je pro 450 m typické (asi občas foukne z Panonie). Mým „tahounem“ je Jonatán a letos už i Boskoopské. Admirálů a Delorů jen „pár“. Admirál jsem ještě nechutnal. Je z poloviny pihovitý. Delor už asi není. („Jó, dobrý“. Mněl takový příjemný a „teplý“ vzhled.) Propadák je letos Rozela. Rozptýlené hnědé skvrny v dužnině (asi bórové křenčení). Po vykrájení jen na vaření. Opál je dosti drobný (proti Jonatánu a Boskoopskému), chuťově výrazný (asi nejvýraznější, „ocas jako anakonda“). Boskoopské také chuťově hodně výrazné. Jonatán byl asi loni trošku sladší a „navoněnější“, ale letos je větší. Sousedům chutná nejvíc (berou si i všechny škaredé na mošt). Angold je asi trošku méně sladký než Jonatán a nenavoněný.
Na svoji chuť (i sousedů) jsem se svým sortimentem zimních jablek spokojený (v očekávání je ještě Sirius), protože v okolí ani srovnatelná jablka neznám. Do 400 m/m bych i doporučil, aspoň na vyzkoušení. JG

Víťaz u mňa je teraz Pinova. Bývala suchá, tento rok je šťavnatá, chruplava, sladšia a aromatická. Topaz už makne (bol výborný pred mesiacom) a šupka sa oddeľuje od dužiny, vďaka tomu že nemam pivnicu a jablká sú v tieni pri plote vonku. Sirius je zatiaľ chutný , sladký. Angold je chuťovo len priemerný. V konkurencii jablk je hruška Bohemica tiež v popredí, ešte ale potrebuje pár týždňov na zmaknutie, čim som pri mojom neidealnom skladovaní príjemne prekvapený.

Zrovna včera, při procházce do přírody, jsem pod starými stromy jabloní našel v trávě plno napadaných plodů. Některé byly nahnilé, jiné nakousané hlodavci, ale mnoho jich bylo neporušených. Že měly dužinu v pořádku, nenamrzlou, to se dalo čekat, mrazy zatím neklesly pod 5 stupňů a netrvaly v kuse několik dní. Co mě však překvapilo - naprosto svěží, na rozdíl od jablek uskladněných ve sklepě ani náznak vadnutí, moučnatění, přezrálosti.

Dnes ďalšia trojica odrôd na degustáciu. Je to naozaj 'silná trojka' - na fotkách zľava BOHEMIA, LUCY a ELSTAR. Vizuálne sú to všetko nádherné jablká, osobne by som o chĺpok uprednostnil ako miss z tejto trojice Lucy (ale len preto, lebo mám slabosť pre tmavočervené jablká). Poďme teda postupne. BOHEMIA je tiež vizuálne bezchybná. Po rozkrojení klasického guľovitého plodu je jeho dužina veľmi dobrej konzistencie, stredne šťavnatá, chuťovo vynikajúca. Ak by sme hľadali jablko zodpovedajúce popisu "sladké, ale nie fádne", tak Bohemia je presne etalónom takejto chuti. Poviem to inak: ak by takéto jablko vyšľachtili v Nemecku alebo u protinožcov, tak propaganda by sa išla zblázniť a pán O.Louda (šľachtiteľ Rubínu, Bohemia je iba jeho púčikovou mutáciou) by bol ozajstnou celebritou. U nás sotva niekto pozná jeho meno - okrem zasvätených záhradkárov. Bohužiaľ. Bohemia/Rubín je jablko svetovej extratriedy ! LUCY (Topaz x Fuji) je tiež veľmi vydareným počinom zo Střížovíc. Výzorom 'extraliga', oproti zvyšným konkurentom z danej trojice má aj dlhšiu skladovateľnosť. Šťavnatosť dužiny je výborná, jej konzistencia optimálna. Chuť odrody Lucy je veľmi osobitá - veľmi dobrá, s pomerne zvláštnym buketom, ktorý sa mi nedarí presne identifikovať. Lucy má arómu, ktorá mi pripomína niektorú starú odrodu, ale za ten svet si neviem spomenúť ktorú. Lucy je vizuálne jedno z najkrajších jabĺk vôbec, chuťovo tiež na výške (jej krása ale asi 'o prsia' predbieha jej chuťové kvality). Napokon ELSTAR - veľmi zaujímavý kríženec Ingrid Marie a Golden Del. Vizuálne takisto nádhera, šupka má stále svieži výzor bez náznaku vráskavenia. Konzistencia dužiny mierne zaostáva za predchádzajúcimi dvoma odrodami, takisto mierne nižšia šťavnatosť dáva tušiť, že konzumný vrchol Elstaru je o niečo skôr ako po Vianociach. Chuť je ale výborná, klasicky 'harmonická', plná a mohutná, nečudo že je Elstar jednou z nosných odrôd v trhovom sortimente jabĺk v západnej Európe. Konzumovať ale odporúčam najneskôr do polovice decembra, predsa len je to skôr neskorá jesenná odroda.
Záverom: ako som avizoval už v úvode - veľmi silná trojica odrôd. Ak by som (aj keď nerád) mal predsa len určiť víťaza tejto degustácie, tak triumf by zostal v Čechách. A v rukách tej staršej odrody. Berte to ale len ako subjektívny názor. Každopádne každá z týchto troch jabloní bude nepochybne a neoddiskutovateľne ozdobou každej hobíckej ovocinárskej záhrady. IH