Degustácia - zimná/jarná, amatérska a nezáväzná

[Ivan Hlavatý]

Ta Pinova opravdu není Evelina?

Nie, Evelinu nemám (a ani po nej netúžim). Je to 'obyčajná' Pinova, u mňa sa v niektorých rokoch takto pekne vyfarbuje. IH

[vysloužil]

Už chápu, proč šuranský Red Cap je skoro Black Cap.

[Ivan Hlavatý]

Dnes ďalšia trojica jabĺk: LIGOL, MELROSE a JONAGORED (na foto zľava). Ligol má imidž na jednotku, atraktívna tmavočervená farba sa snúbi s dokonale hladkou šupkou. Veľkou prednosťou Ligolu je jeho absolútna 'odolnosť' voči pehovitosti plodov. Šupka je hrubšia a pri jedení mierne vadí. Dužina je biela, konzistencia bezchybná, šťavnatosť tiež. Pri degustácii ale prichádza sklamanie - sladká chuť je príliš "prázdna", aróma nedostatočná, v ústach nezostáva takmer žiadny "chvostík". Možno som príliš prísny, ale tento rok Ligol rozhodne neoslňuje. Imidž krásavca nedokáže kompenzovať chuťovo len veľmi slabý priemer.
Melrose: prvá úroda, vôbec prvý raz ochutnávam toto jablko. Výzorom zaostáva za zvyšnými dvoma, konzistencia dužiny je na úrovni, šťavnatosť o niečo nižšia než u Ligolu, ale v pohode. Chuť je zaujímavá, harmonicky sladko-kyslá, veľmi dobrá, výrazná. Nie zasa taká že by ma posadila na zadok, ale celkove o triedu lepšia než Ligol. Spokojnosť. Napokon Jonagored: jedna z mojich najobľúbenejších odrôd, tento status jej ale nespadol z neba, tvrdo si ho vybojovala. Vizuálne jedna z top odrôd, ale Jonagored s prehľadom potvrdzuje aj ďalšie svoje kvality. Perfektná šťavnatosť, optimálna konzistencia a štruktúra dužiny. V tom podstatnom a najdôležitejšom - v chuti - Jonagored exceluje. Typická prevažne sladká chuť tohto zástupcu početných mutácií Jonagoldu je opakom fádnosti - skvelá, výrazne aromatická, zanechávajúca silný dojem, ktorý v chuťových pohárikoch pretrváva ešte dlho po prehltnutí sústa. Jonagored je skrátka odroda bez slabín. (Pozor - hovoríme o degustácii, inak Jonagored slabiny má, a veľké: vysokú citlivosť na chrastavitosť, bujnejší rast, ťažšiu tvarovateľnosť a sklon k alternácii úrody). Z degustačného hľadiska ale spomedzi tejto trojice dominuje. IH

IMG_20210101_134233.png (767.22 KiB) 2432 zobrazení

IMG_20210101_134251.png (845.22 KiB) 2432 zobrazení

[M.H]

Pane Hlavatý, ty jabka máte jak z katalogu. Co všechno za postřiky používáte na jabka.
Já po 10 letech co jsem zrušil poslední staré jabloně na polokmenech cca 60 let, tak se neumím dopěstovat na uskladnění ničeho. Všechno je pihovité (Prima - pihy do hloubky nejedlá, Zvonkové, Jaderničky částečně pihovité), 90% zlikviduje obaleč a následná hniloba. Jen Idaredy po obaleči drží na stromě. U švestek mi došly po X letech nervy a vloni jsem je jedenkrát stříknul proti pilatce a byla první úroda, obaleč samotný už nestačil zlikvidovat vše, tak zbylo i do sušičky dost. Broskve 10-15 let zpět původně taky byly červivé jeden plod z dvaceti, teď 9 plodů z 10 je obaleč a hniloba, a ten zbytek vykoušou včely naráz i 15 broskví denně, tak 2x za den kontrola jinak je po nich, tak příští rok chemie i na broskve? Třeba taková probírka je u broskví nutná, aby byly plody velké a sladké, a pak když broskve velké jako tenisáky ze dne na den shnijí před očima, to je hnus. Soused začal použvat na obaleče na jabka nějaký bio postřik - olej nebo něco podobného, hodně si to chválil, no a loni už tak nadšený s výsledku nebyl.

[Ivan Hlavatý]

Pane Hlavatý, ty jabka máte jak z katalogu. Co všechno za postřiky používáte na jabka....
....Soused začal použvat na obaleče na jabka nějaký bio postřik - olej nebo něco podobného, hodně si to chválil, no a loni už tak nadšený s výsledku nebyl.

S postrekmi to nepreháňam, ale úplne bez nich by sa takéto plody dopestovať nedali. Používam koncom zimy resp. v skorej jari Kuprikol (alebo Champion), niekedy aj Sulku. Potom tzv. predjarný postrek (obsahuje olejovú látku + insekticíd). Tesne pred kvitnutím a tesne po odkvitnutí aplikujem fungicíd. V ďalšom priebehu potom fungicídy už len selektívne - podľa priebehu počasia, pri rezistentoch niekedy už žiadny, niekedy ešte 1, maximálne 2 (ak je daždivo). Citlivé odrody (Jonagored, Golden Del., Jonathan a pod.) dostanú viac, ale maximálne 5 fungicídnych postrekov. Snažím sa prípravky striedať, používam Talent, Chorus, Topas, Sercadis, Dagonis, Discus. Od júla už chemické postreky nedávam. Za nevyhnutný v mojich podmienkach považujem ešte postrek insekticídom proti 1. a 2. generácii obaľovača (plodokazu jabloňového) - podľa signalizácie. Vhodné sú aj postreky kalciom á 10 dní od júla až do zberu pri odrodách citlivých na pehovitosť, toto ale väčšinou nerobím, resp. len 2-3x. Uvedené sa týka jadrovín.
Pri kôstkovinách aplikujem 2 postreky proti monilióze (týka sa to predovšetkým marhúľ a višní) - tesne pred kvitnutím a pri dokvitaní. Používam Signum a Prolectus. Za dôležitý považujem ďalej postrek broskýň proti kučeravosti (najprv meď, potom org.fungicíd). Pri slivkách je veľmi dôležitý postrek insekticídom proti piliarke (na konci kvitnutia). Proti obaľovačom slivky ani broskyne väčšinou nestriekam.
Čo sa týka Vami spomínaného postreku vášho suseda proti obaľovačom - nebude to 'olej', ale pravdepodobne používa biologický insekticíd (Madex alebo Lepinox). IH

(P.S.: úspešnosť pestovania závisí od mnohých faktorov, postreky sú len jedným z nich. Ďalšími sú správny rez, prebierka, zavlažovanie, občasné prihnojenie, no a významnú úlohu hrajú neovplyvniteľné faktory, ako je priebeh počasia, poloha záhrady, typ pôdy a pod.)

[M.H]

Díky za odpověď. Těch postřiků máte celkem dost, s fungicidy jsem nepočítal, dříve jste používal taky tolik?

[Ivan Hlavatý]

Díky za odpověď. Těch postřiků máte celkem dost, s fungicidy jsem nepočítal, dříve jste používal taky tolik?

Čo je to v porovnaní s počtom postrekov u väčšiny profi-pestovateľov ? Tam je to často 25-30 fungicídnych postrekov za sezónu...
Z hľadiska absencie reziduí chemických postrekov v plodoch je dôležitý nielen ich počet, ale - a to najmä - kedy ich aplikáciu ukončíte. Ak od júla nestriekate zimné odrody, tak po zbere môžu byť pokojne použité na výrobu detskej výživy. Naopak - ak dáte trebárs len 2 postreky za sezónu, ale ten posledný krátko pred zberom, tak tie rezidua tam budú.
Ešte si treba uvedomiť, že Kuprikol/Champion, Sulka či 'olej' nie sú považované za 'chémiu', ale za 'bio'.
Samozrejme, dá sa pestovať ovocniny aj bez postrekov, výsledok ale potom tomu väčšinou zodpovedá. Niekomu to tak vyhovuje, mne nie (v minulosti som robil pokusy s úplným vynechaním postrekov, ale v mojich podmienkach by som tak v podstate nič nedopestoval). Tí čo fungicídy používajú, robia najväčšiu chybu prístupom v zmysle "kým chrastavitosť nevidím, tak postrek nedám, dám ho až keď sa objaví". To je hrubý omyl - ak už nájdete škvrny od Venturie na listoch alebo plodoch, môžete si ísť akurát tak pískať. Potom už nepomôže ani tisíc postrekov. O zvládnutí chrastavitosti sa rozhoduje skoro na jar - esenciálne sú 2 postreky, prvý tesne pred a druhý tesne po kvitnutí. Toto správne načasovanie je alfou a omegou úspechu a základným predpokladom, aby tých postrekov bolo potom už čo najmenej, prípadne žiadne. IH

(Ešte dodatok: v tomto roku slivkoviny neskutočne zarodili a mnohým záhradkárom sa lámali konáre stromov pod ťarchou úrody. Niektorí potom spätne ľutovali, že spravili postrek proti piliarke slivkovej. Predpokladali, že bez postreku by piliarka spravila akúsi 'prirodzenú' prebierku a k fraktúram konárov by neprišlo. Táto úvaha má iste racionálne jadro. Ale - nikdy neviete dopredu, aká bude násada plodov a aký tlak piliarky. Bez postreku sa môže záležitosť preklopiť do opačného extrému - teda že nebudú síce fraktúry, ale takmer ani žiadne plody..).

[Neregistrovaný]

to nič nedopestoval je dost silne tvrdenie,ja chcemiu nepouzivam a vysledky su horsie,to nepopieram,ale zatial rezistenty drzia a kde nie az tak mi to nevadi,viacej by mi vadilo jest taketo ovocie,osobne mam pochybnosti o tych reziduach kolko tam naozaj ostane,jedno je co pisu a druhe realita,ale sak kazdy si moze robit na svojej zahrade co chce

[Ivan Hlavatý]

to nič nedopestoval je dost silne tvrdenie,ja chcemiu nepouzivam a vysledky su horsie,to nepopieram,ale zatial rezistenty drzia a kde nie az tak mi to nevadi,viacej by mi vadilo jest taketo ovocie,osobne mam pochybnosti o tych reziduach kolko tam naozaj ostane,jedno je co pisu a druhe realita,ale sak kazdy si moze robit na svojej zahrade co chce

Doplním: bez postrekov boli takmer všetky plody červivé, v našej oblasti obaľovač (plodokaz) dokáže zdecimovať takmer celú úrodu. Mne by zasa vadilo jesť červivé plody, ak by vôbec nejaké dozreli na stromoch. (A tiež ťažko poškodené chrastavitosťou, v jej dôsledku deformované, hnijúce alebo neschopné dlhšieho skladovania).
S Vašou poslednou vetou plne súhlasím. IH

[M.H]

-> IH
Nemyslel jsem , že máte postřiků moc kvůli reziduí. Jen jsem se tím ptal, jestli v minulosti bylo u vás potřeba taky tolik stříkat nebo je to až poslední roky? Mi říkali starší zahradníci, že nikdy se nic v zahradách nestříkalo, třeba švestky byly kdysi kolem cest obsypané, obalečů tolik nebylo, nebyla ani monilioza peckovin. A pilatka na švestkách je to taky o odrůdě, lapotica bývá napadená tak 70%, pak ještě obaleč, tak něco málo se sklidilo, naopak Valjevka měla tolik plodů, že by se určitě rozlámala, tak jsem raději každý rok nestříkal, myslel jsem, že to pilatky zredukují a nakonec jsem nesklidil nic, redukce byla i s obalečem plus přirozeným propadem tak 99%. Jabka je to s červem to samé, tak dlouho žere, dokud neprovrtá všechny.