Škůdce / choroba ?

[Ivan Hlavatý]

Prvé plody na mladej jabloni OKMSN a pár ich je poškodených. Neviete, čím to môže byť? Na žiadnej inej odrode to nepozorujem.
_________________________________________
Kysuce 600 m.n.m

Vyzerá to na hrdzovitosť plodov (apple russeting). Jej príčiny (ak vynecháme geneticky, teda prirodzene 'hrdzovité' odrody) môžu byť rôzne. Jednak biotické (najmä múčnatka) - čo ale vo Vašom prípade považujem za extrémne nepravdepodobné. Väčšinou sú príčiny abiotické - napríklad počasie (chlad, vlhko), o čo vo Vašom prípade asi tiež nepôjde. Ďalej môže byť hrdzovitosť prejavom fytotoxicity - najmä po postrekoch, po ktorých nasleduje veľmi teplé a slnečné počasie. Známy je napríklad efekt Syllitu na vznik hrdzovitosti, najmä ak je tento aplikovaný do kvetov. Prípadne to môžu byť aj iné fungicídy či insekticídy, ale tiež aj "obyčajný" postrek kalciom. Predpokladal by som, že vo Vašom prípade treba hľadať príčinu práve v tejto 'postpostrekovej fytotoxicite'. Aplikovali ste za posledné 2-3 týždne nejaké postreky ? Ak áno, nestriekali ste počas intenzívne slnečného a horúceho počasia, prípadne tesne pred ním ?

Na foto dva príklady hrdzovitosti jabĺk spôsobenej postrekmi. IH

Screenshot_20220704-174236_Drive.jpg (97.65 KiB) 1155 zobrazení

[zumi]

Prvé plody na mladej jabloni OKMSN a pár ich je poškodených. Neviete, čím to môže byť? Na žiadnej inej odrode to nepozorujem.
_________________________________________
Kysuce 600 m.n.m

Vyzerá to na hrdzovitosť plodov (apple russeting). Jej príčiny (ak vynecháme geneticky, teda prirodzene 'hrdzovité' odrody) môžu byť rôzne. Jednak biotické (najmä múčnatka) - čo ale vo Vašom prípade považujem za extrémne nepravdepodobné. Väčšinou sú príčiny abiotické - napríklad počasie (chlad, vlhko), o čo vo Vašom prípade asi tiež nepôjde. Ďalej môže byť hrdzovitosť prejavom fytotoxicity - najmä po postrekoch, po ktorých nasleduje veľmi teplé a slnečné počasie. Známy je napríklad efekt Syllitu na vznik hrdzovitosti, najmä ak je tento aplikovaný do kvetov. Prípadne to môžu byť aj iné fungicídy či insekticídy, ale tiež aj "obyčajný" postrek kalciom. Predpokladal by som, že vo Vašom prípade treba hľadať príčinu práve v tejto 'postpostrekovej fytotoxicite'. Aplikovali ste za posledné 2-3 týždne nejaké postreky ? Ak áno, nestriekali ste počas intenzívne slnečného a horúceho počasia, prípadne tesne pred ním ?

Na foto dva príklady hrdzovitosti jabĺk spôsobenej postrekmi. IH


Screenshot_20220704-174243_Drive.jpg
Screenshot_20220704-174236_Drive.jpg

Ďakujem za informáciu, naozaj to vyzerá ako reakcia na postrek. Múčnatku u mňa jablone zatiaľ nemali. Syllit som nepoužíval.
Posledný postrek (Topas) som aplikoval 17.6.ráno, cez deň bolo max 25 stupňov, to nieje zasa tak veľa? Musím si dať na to pozor.

[Ivan Hlavatý]

Prvé plody na mladej jabloni OKMSN a pár ich je poškodených. Neviete, čím to môže byť? Na žiadnej inej odrode to nepozorujem.
_________________________________________
Kysuce 600 m.n.m

Vyzerá to na hrdzovitosť plodov (apple russeting). Jej príčiny (ak vynecháme geneticky, teda prirodzene 'hrdzovité' odrody) môžu byť rôzne. Jednak biotické (najmä múčnatka) - čo ale vo Vašom prípade považujem za extrémne nepravdepodobné. Väčšinou sú príčiny abiotické - napríklad počasie (chlad, vlhko), o čo vo Vašom prípade asi tiež nepôjde. Ďalej môže byť hrdzovitosť prejavom fytotoxicity - najmä po postrekoch, po ktorých nasleduje veľmi teplé a slnečné počasie. Známy je napríklad efekt Syllitu na vznik hrdzovitosti, najmä ak je tento aplikovaný do kvetov. Prípadne to môžu byť aj iné fungicídy či insekticídy, ale tiež aj "obyčajný" postrek kalciom. Predpokladal by som, že vo Vašom prípade treba hľadať príčinu práve v tejto 'postpostrekovej fytotoxicite'. Aplikovali ste za posledné 2-3 týždne nejaké postreky ? Ak áno, nestriekali ste počas intenzívne slnečného a horúceho počasia, prípadne tesne pred ním ?

Na foto dva príklady hrdzovitosti jabĺk spôsobenej postrekmi. IH


Screenshot_20220704-174243_Drive.jpg
Screenshot_20220704-174236_Drive.jpg

Ďakujem za informáciu, naozaj to vyzerá ako reakcia na postrek. Múčnatku u mňa jablone zatiaľ nemali. Syllit som nepoužíval.
Posledný postrek (Topas) som aplikoval 17.6.ráno, cez deň bolo max 25 stupňov, to nieje zasa tak veľa? Musím si dať na to pozor.

Jednoznačne povedať, že hrdzovitosť bola spôsobená postrekom, sa samozrejme nedá. Je to len jedna z možností. Isté je, že postreky (medzi nimi aj fungicídy) môžu niekedy hrdzovitosť plodov spôsobiť. Uvádza sa (foto), že v tomto smere sú viac 'rizikové' emulzné koncentráty než 'práškové' prípravky. A Topas je emulzia... IH

[Dotaz]

Jabloně jsem po odkvětu ošetřil přípravkem Topas, a kde jsem si dal záležet na dokonalém pokrytí, tam jsou plody rzivé, zejména prvních pár plodů na malém stromku Spartanu mne štve... Naopak Idared je, zdá se, proti rzivosti imunní, zato strupovitost se už zase rozšiřuje.
Ještě to teda může způsobovat měď, ale při použití před květem by vadit nemusela, ne? Coxovu renetu nepěstuji.

[přasličák]

Letošní ročník je u nás na vláhu skoupý, zato choroby a škůdci se vyskytují ve velkém. Rozhodně nejsem roslinolékař a nerad určuji patogeny z fotografie, ale přesto se snažím poradit. Dostal jsem dotaz co udělat se stromkem jabloně, který nemá přírustky. Fotky byly přiloženy. Napadly mne dvě možnosti. Buď hryzec / tazatel uvádí, že kořeny jsou v koši z pletiva /, nebo krčková hniloba / báze kmínků tazatel něčím namatlal, asi proti mravencům/. Mé doporučení znělo, stromek vykopat . Nedá se zachránit. Zdá se mi, že tazatel s mou odpovědí asi není ztotožněn. Takže prosím, kdo ví, odpoví.

[Ivan Hlavatý]

Letošní ročník je u nás na vláhu skoupý, zato choroby a škůdci se vyskytují ve velkém. Rozhodně nejsem roslinolékař a nerad určuji patogeny z fotografie, ale přesto se snažím poradit. Dostal jsem dotaz co udělat se stromkem jabloně, který nemá přírustky. Fotky byly přiloženy. Napadly mne dvě možnosti. Buď hryzec / tazatel uvádí, že kořeny jsou v koši z pletiva /, nebo krčková hniloba / báze kmínků tazatel něčím namatlal, asi proti mravencům/. Mé doporučení znělo, stromek vykopat . Nedá se zachránit. Zdá se mi, že tazatel s mou odpovědí asi není ztotožněn. Takže prosím, kdo ví, odpoví.

Mirku, takto zvykne vyzerať poškodenie kôry kmeňa po nanesení lepidla na mravce priamo na kôru. Myslím si, že práve toto je prvotná príčina (viď napríklad rovný horný okraj 'lézie' na kmeni). Ak je to možné, bolo by vhodné spýtať sa daného záhradkára, či tam lepidlo dával alebo nie. Vedľa kmeňa (vpravo) je zrejme oporný kôl a ten bol podľa mňa tiež 'namazaný' lepidlom.

Inak podľa tej druhej fotky stromku je "vymaľované" - s Tvojou radou 'vykopať' sa jednoznačne stotožňujem.

(P.S.: je tu vlákno (foto1), kde sa riešil podobný problém. Na foto 2-4 sú snímky z tohto vlákna. Viacero záhradkárov má skúsenosť, že po nanesení lepidla priamo na kôru strom NIEKEDY takto katastrofálne zareaguje). IH

[přasličák]

Děkuji Ivane za odpověď. Rovněž jsem konstatoval, že prvotní příčinou je poškození kůry lepem. Lep dotyčný zahrádkář použil. Dneska jsem mu poslal dotaz, jaká to byla značka lepu. Já lepy proti mravencům nepoužívám a nikdy jsem nepoužíval. A rozhodně nikdy bych jej nepatlal přímo na kůru. Nemyslím si, že je to nějaké fungující řešení v boji proti mšicím. Mravenci sice mohou mšice i rozmisťovat v rámci stromu, ale rozhodující je nálet okřídlených samišek a nakladení vajíček. Pokud dojde k většímu napadení a nejsem schopen kolonii rozmačkat, použiji chemický postřik. Při ochraně proti pilatce a obaleči / Mospilan, dříve i Calypso / likviduji zároveň mšice. Pokud znova naletí, použuji vysoce selektivní Pirimor. Podzimní nálet samiček z hostitelských rostlin neřeším. Až na jaře zasáhnu olejem proti přezimujícím škůdcům.

[Ivan Hlavatý]

▪︎...Lep dotyčný zahrádkář použil. Dneska jsem mu poslal dotaz, jaká to byla značka lepu.

▪︎...Pokud dojde k většímu napadení a nejsem schopen kolonii rozmačkat, použiji chemický postřik. Při ochraně proti pilatce a obaleči / Mospilan, dříve i Calypso / likviduji zároveň mšice. Pokud znova naletí, použuji vysoce selektivní Pirimor. Podzimní nálet samiček z hostitelských rostlin neřeším. Až na jaře zasáhnu olejem proti přezimujícím škůdcům.

▪︎Na fotke je značka lepu, ktorý použil záhradkár z vyššiespomínaného vlákna "Schnoucí švestka". Inak toto je veľmi zaujímavá téma (fatálne poškodenie kmeňa po aplikácii lepu priamo na kôru s následným uhynutím stromu). Isté je, že niekedy sa to stane a inokedy nie. Prečo - to je otázka... Či to závisí od značky lepu, alebo je tam ešte nejaký aditívny faktor ako trebárs počasie, ovocný druh, odroda a pod., to sa možno len dohadovať. Myslím si, že by to bola vhodná téma na vedecký výskum, napríklad bakalárku na MendelU.
▪︎Tiež lepidlo nepoužívam a ani som nikdy nepoužíval. V minulosti som skúšal lepové pásy, ale upustil som od nich. Veľa záhradkárov však má dobré skúsenosti so zabránením mravcom v ceste na strom. Vošiek bolo aj u nás tento rok veľa, použil som napokon začiatkom júna nový insekticíd Sanium System (účinná látka flupyradifuron). Uvádza sa pri ňom, že zabraňuje znovuobjaveniu sa vošiek až na dobu 8 týždňov. Odvtedy naozaj vošky nie sú, ale pripisujem to skôr fáze vegetácie a ich biologickému cyklu, než nejakému zázračnému "long-lasting" efektu spomínaného prípravku. Logicky si totiž neviem vysvetliť, akým mechanizmom by takýto účinok mohol fungovat (ochranná doba pri Sanium System sa udáva 3-14 dní, podľa plodiny). IH

[hugovotr]

Já lepy proti mravencům nepoužívám a nikdy jsem nepoužíval. A rozhodně nikdy bych jej nepatlal přímo na kůru. Nemyslím si, že je to nějaké fungující řešení v boji proti mšicím. Mravenci sice mohou mšice i rozmisťovat v rámci stromu, ale rozhodující je nálet okřídlených samišek a nakladení vajíček.

Ano, přímo na kůru by se neměl aplikovat, i když výrobce tvrdí opak. Ale nesouhlasím, že je lep nefunkční v boji s mšicemi. Při jeho použití jsem u menších stromků schopný mšice likvidovat mechanicky. Bez něj je to mnohem horší a použití insekticididů se většinou nevyhnu. Lep se ale musí pravidelně obnovovat,což mnoho pěstitelů nedělá.
Není to stoprocentní řešení, ale pomáhá mi omezovat použití insekticididů.

[Neregistrovaný]

Patlal lep pořád na jedno místo přímo na kmen a vznikla tam větší vrstva lepu kolem kmínku stromu, v tom byla pravděpodobně ta chyba.