Ontário

[roman]

Tato stará odrůda nesplňuje požadavky na ideální (prodejní) jablko dnešní doby. Ontário není sladké, chrumkavé (slovenský výraz se mi líbí víc), konzumní zralost nastává až pozdě po sklizni a plody jsou náchylné na otlačení. Odrůda alternuje, je náchylná na padlí, ale měla by být dobrým opylovačem a jablka mají dlouhou skladovatelnost i v obyčejném sklepě. Ontário považuji chuťově za jednu z nejlepších kyselých starých odrůd, hlavně v tuto dobu, kdy se kyseliny v jablku ustálily na příjemnou úroveň. Z nových odrůd s výraznými kyselinami je známý Topaz, ale ten nepovažuji za typicky kyselé jablko, cukry jsou při jeho konzumaci docela zřetelné. Ontário je také vhodné pro diabetiky a uvádí se jeho vysoký obsah vitamínu C. Myslím, že Ontário už skoro nikdo nepěstuje, ale v ovocných školkách se tato odrůda stále nabízí. Já sám jsem nasadil stromy dva jako náhradu za starou jabloň, kterou jsem musel z bezpečnostních důvodů pokácet. Byl to špatně zapěstovaný dvoják s dutinou v místě rozvětvení, takže hrozilo rozlomení v době kdy byl strom plný jablek.

[larix]

Ja Ontario pestujem. Nikomu v rodine veľmi nechutí, až na jednu výnimku a tou je naša 90-ročná starká, ktorá Ontario obľubuje zo všetkých odrôd najviac práve pre jeho výraznú kyslosť. Mne by kyslosť tiež vyhovovala ale okrem nej má toto jablko ešte zvláštnu príchuť, ktorá mi trochu prekáža. Skladovateľnosť je naozaj dobrá, konzumné okno je u mňa od Vianoc do konca marca.

Strom bol zasadený v roku 1981. Zdravotný stav je perfektný, takže chemicky ho nijako neošetrujem (ako všetky jadroviny). V niektorých rokoch sa vyskytuje mierna chrastavitosť plodov (v roku 2021 ale takmer vôbec napriek vlhkému priebehu celej sezóny, okrem neskorej jesene) a okrem toho už iba obaľovač, ktorý zredukuje úrodu približne o tretinu, čo je stále menej ako treba na kvalitnú prebierku, takže menšie plody ešte pretrhávam. Strom spoľahlivo alternuje Napriek literárnym údajom o slabej mrazuodolnosti bez viditeľných problémov prežil mrazy pod -30°C (1985, 1987, 1996, 2017).

Na fotke sú plody približne mesiac pred obratím - oberal som 30.10.2021, foto 3.10.2021

[Ivan Hlavatý]

Jablká obsahujú 3 druhy cukrov - fruktózu, glukózu a sacharózu. Jednotlivé odrody sa líšia obsahom týchto cukrov, a teda aj ich vzájomným pomerom. Od toho závisí aj vnímanie celkovej chuti plodov danej odrody - ale tá je ovplyvnená aj inými faktormi, najmä obsahom kyselín. Neplatí automaticky, že kyslé jablko má nízky obsah cukrov. Aj keď pri Ontariu to naozaj platí.
Na fotkách sú niektoré údaje z práce, ktorá hodnotila o.i. aj obsah jednotlivých druhov cukru a celkový obsah cukrov v rôznych odrodách jabĺk (foto 1). Autori sú z ČR, ale práca bola publikovaná v angličtine. Tabuľka je ale prehľadná aj bez prekladu. Vidno z nej, že celkový obsah cukrov v plodoch rôznych odrôd sa až tak veľmi nelíši. Na základe neho určili ako najvhodnejšie odrody pre diabetikov (spomedzi testovaných) Ontario a Selenu. Zaujímavé sú zistené hodnoty pri odrode Boskoopské, ktoré je senzoricky prevažne vnímané ako odroda s výraznejším podielom kyslosti. IH

[larix]

Zaujímavé by bolo ešte doplnenie informácie o obsahu kyselín v plodoch jednotlivých odrôd. Potom by možno hodnotenie Boskoopského dávalo väčší zmysel.
Podobné informácie by ma zaujímali aj pri slivkách, pretože aj u nich niektoré odrody hodnotené ako výrazné sladké nie sú automaticky tie s najvyšším obsahom cukrov.

[Ivan Hlavatý]

Zaujímavé by bolo ešte doplnenie informácie o obsahu kyselín v plodoch jednotlivých odrôd. Potom by možno hodnotenie Boskoopského dávalo väčší zmysel.

Obsah (aj) kyselín v jablkách hodnotili v tejto práci (foto 1). Výsledky sú v tabuľke (foto 2). Ako sa dalo očakávať - Boskoopské má vysoký obsah kyselín (ale aj cukrov !) - vyšší než Granny Smith. Najnižší obsah kyselín spomedzi hodnotených odrôd mal Starkrimson. Je zrejmé, že výsledný chuťový pocit z odrody (sladká - kyslá - harmonická) nezávisí od absolútnych hodnôt obsahu cukrov resp. kyselín, ale od ich vzájomného pomeru. Teda chuťovo 'kyslasté' jablko môže obsahovať aj veľa cukrov, ale kyseliny ich v senzorickom vneme 'prebijú'.
Boskoopské je pozoruhodná odroda - dosiahlo najvyššie hodnoty vo všetkých (!) hodnotených parametroch, okrem obsahu kyseliny citrónovej.
(Pozn.: malic acid = kyselina jablčná). IH

[hugovotr]

Dva stromy Ontaria pěstované přes 20let na drátěnce jsem předloni zlikvidoval. Asi 50ti metrovou palmetu postupně likviduji, Ontaria a Melodie šli ven první. Melodie kvůli rakovině, Ontaria kvůli chuti. Kyselá jablka mně osobně nevadí, ale prostě mi nechutnala. Ostatním v rodině jakbysmet. Jen mamka je jedla, ale myslím hlavně kvůli tomu, aby se alespoň část zužitkovala, stará škola, nic se nesmí vyhodit. Část skončila ve štrůdlu, většina ale jako krmivo pro zvířata nebo na kompostu.
Výhodou byla opravdu dlouhá skladovatelnost, ze sklepa jsem je vyhazoval často až během prázdnin. Oba stromy spolehlivě alternovaly, naštěstí se s úrodnou střídaly. Trpěly víceméně jen na padlí.

[vysloužil]

Zaujímavé by bolo ešte doplnenie informácie o obsahu kyselín v plodoch jednotlivých odrôd. Potom by možno hodnotenie Boskoopského dávalo väčší zmysel.

Obsah (aj) kyselín v jablkách hodnotili v tejto práci (foto 1). Výsledky sú v tabuľke (foto 2). Ako sa dalo očakávať - Boskoopské má vysoký obsah kyselín (ale aj cukrov !) - vyšší než Granny Smith. Najnižší obsah kyselín spomedzi hodnotených odrôd mal Starkrimson. Je zrejmé, že výsledný chuťový pocit z odrody (sladká - kyslá - harmonická) nezávisí od absolútnych hodnôt obsahu cukrov resp. kyselín, ale od ich vzájomného pomeru. Teda chuťovo 'kyslasté' jablko môže obsahovať aj veľa cukrov, ale kyseliny ich v senzorickom vneme 'prebijú'.
Boskoopské je pozoruhodná odroda - dosiahlo najvyššie hodnoty vo všetkých (!) hodnotených parametroch, okrem obsahu kyseliny citrónovej.
(Pozn.: malic acid = kyselina jablčná). IH


Screenshot_20220424-073913_Drive.jpg
Screenshot_20220424-073652_Drive.jpg

Ty tabulky jsou zajímavé, ale jejich výpovědní hodnotu nepřeceňuji. Rozdíl ve sladkosti, kyselosti se velmi liší podle ročníku i polohy a to i napříč odrůdami. U nás v chladné poloze mívá Golden nebo Red Delicious méně cukrů a víc kyselin, zatímco třeba nenáročná Selena je na tom opačně.

[Ivan Hlavatý]

Ty tabulky jsou zajímavé, ale jejich výpovědní hodnotu nepřeceňuji. Rozdíl ve sladkosti, kyselosti se velmi liší podle ročníku i polohy a to i napříč odrůdami. U nás v chladné poloze mívá Golden nebo Red Delicious méně cukrů a víc kyselin, zatímco třeba nenáročná Selena je na tom opačně.

To je samozrejmé, každá takáto viac či menej vedecká práca analyzuje konkrétny materiál, teda jablká dopestované v danom regióne, v danej sezóne.

Podstatný záver ale podľa mňa zostáva - iba na základe chuti nie je možné spoľahlivo posúdiť absolútny obsah cukrov v tom-ktorom plode. Rozhodujúci je relatívny pomer cukrov/kyselín. Preto ani nemožno povedať, že "toto je kyslasté jablko, preto sa hodí pre diabetikov". Názorne to vidno v tej tabuľke - Boskoop má vyšší celkový obsah cukrov než napríklad Golden Del. alebo Starkrimson, ktoré ale chuťovo pôsobia podstatne sladšie než ten Boskoop.
(Ono je to v detailoch asi trošku zložitejšie, záleží pravdepodobne aj na vzájomnom pomere jednotlivých cukrov (fruktóza : glukóza : sacharóza) a kyselín (kys.jablčná : citrónová : ascorbová). Z pohľadu vhodnosti pre diabetikov je veľmi dôležitý tiež tzv. glykemický index - debatu však tým už nechcem komplikovať. To základné konštatovanie spomenuté vyššie ale myslím platí). IH

[larix]

Vďaka za doplnenie, sú to zaujímavé údaje. Zaujímali ma hodnoty odrody Jonathan, chuťovo sa zdá, že cukrov aj kyselín má veľmi veľa. Ale v jednej kórejskej práci som našiel, že obsah cukrov (vrátane sorbitolu) nie je vôbec vysoký (10,91 - 11,64 %, podľa lokality). Obsah kyselín som nenašiel. Iba prácu o obsahu aminokyselín (alergie) a zaujímavú prácu o tom, že navzdory literárnym údajom, obsah kyselín v dužine sa počas skladovania nemení, jediný vplyv na ich koncentráciu je odparom vody. Prístup k práci je ale platený, uvedené som vyčítal z anotácie.

Ono je to v detailoch asi trošku zložitejšie, záleží pravdepodobne aj na vzájomnom pomere jednotlivých cukrov (fruktóza : glukóza : sacharóza) a kyselín (kys.jablčná : citrónová : ascorbová).

To môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Kedysi som si na hory brával zásobu glukózy pre prípad nejakej "energetickej krízy". Nič také sa ale nikdy nestalo, tak som s tým prestal. Doma mi preto ostalo asi kilo glukózy. Nevedel som, ako ju využiť, tak som si ňou začal sladiť kávu a tam bolo pekne vidieť, že sladký chuťový vnem je približne tretinový oproti bežne používanej sacharóze.

[Neregistrovaný]

Mě tabulka hodnot velmi zaujala. Především vit. C. A velký dík za ní.
Že u některých "netržních" odrůd (pamatuju si Boskoop, Croncel) se uvádí dvojnásobný obsah vit. C než u odrůd "tržních" (Golden a spol.) je stará věc. Přikládám tomu však význam. Ale poměr 5 : 1 vidím poprvé a je to "pecka".
Nu je jaro, podívám se do police, zda by nebyla hrstička Cereritu. Inu vděk a péče. JG