"Staré" chuťovky - sú na odpis ?

[Ivan Hlavatý]

Dnes som mal možnosť vďaka priateľovi degustovať niektoré - prevažne staršie - odrody jabloní. Žiadnu z nich nepestujem a (možno s 1-2 výnimkami) ani pestovať nebudem.
Na foto 1 zľava: State Fair, Petra, Karin Schneider (farebná mutácia odrody Ingrid Marie), Dagmar II, Summerred, Croncelské.
Na foto 2 zľava: Krasava, Diadém, Gascoyneho šarlátové a Biesterfeldská reneta.
Chuťovo zaujali najmä State Fair, Dagmar II a Biesterfeldská reneta. Treba uviesť, že niektoré odrody neboli v optimálnej konzumnej kondícii, najmä Krasava (prezretá) a Gascoyneho šarlátové (nezrelé). Sklamaním bola odroda Karin Schneider. Vizuálne upútali State Fair a Krasava. IH

[Ivan Hlavatý]

Možno nie práve chuťovka, ale stará odroda to je - má viac než 150 rokov: KRONPRINZ RUDOLF (Korunný princ Rudolf). Dalo by sa povedať, že je to rakúska národná odroda, týka sa to najmä oblasti Štajerska. Pomenovanie dostala podľa vtedajšieho následníka rakúskeho trónu - korunného princa Rudolfa, pri príležitosti Svetovej výstavy vo Viedni v r.1873. Mimo Rakúska sa táto odroda veľmi nepestuje. K.R. je zimné jablko, oberá sa v októbri, na sklade vydrží do februára, v dobrých podmienkach aj dlhšie. Plody sú stredne veľké až menšie, typicky dvojfarebné - s červenkastým líčkom na zelenožltom podklade. Dužina je šťavnatá, chuť je typicky kyselkavá a osviežujúca.

Posledných 5 fotiek je mojich, fotené dnes. IH

[Ivan Hlavatý]

Možno nie práve chuťovka, ale stará odroda to je - má viac než 150 rokov: KRONPRINZ RUDOLF (Korunný princ Rudolf). Dalo by sa povedať, že je to rakúska národná odroda, týka sa to najmä oblasti Štajerska. Pomenovanie dostala podľa vtedajšieho následníka rakúskeho trónu - korunného princa Rudolfa, pri príležitosti Svetovej výstavy vo Viedni v r.1873. Mimo Rakúska sa táto odroda veľmi nepestuje. K.R. je zimné jablko, oberá sa v októbri, na sklade vydrží do februára, v dobrých podmienkach aj dlhšie. Plody sú stredne veľké až menšie, typicky dvojfarebné - s červenkastým líčkom na zelenožltom podklade. Dužina je šťavnatá, chuť je typicky kyselkavá a osviežujúca.

Dnes som ochutnal prvý plod tejto odrody. Jablko vôbec nie je "kyselkavé", je skôr harmonickej chuti s dominujúcou prevahou sladkosti (verte potom "oficiálnym" popisom odrôd...). Chuť je veľmi zaujímavá, nevšedná, s nezvyčajne výraznou, ale príjemnou arómou. Dužina šťavnatá, veľmi kvalitnej konzistencie. Bol som príjemne prekvapený. Pravdupovediac, táto odroda ma zaujala viac než včera degustovaný Jazz (aj keď ten má ešte do konzumného optima čas). Ak by som mal miesto v záhrade, tak by som nad Kronprinz-Rudolfom vážne uvažoval. IH

[vysloužil]

Možno nie práve chuťovka, ale stará odroda to je - má viac než 150 rokov: KRONPRINZ RUDOLF (Korunný princ Rudolf). Dalo by sa povedať, že je to rakúska národná odroda, týka sa to najmä oblasti Štajerska. Pomenovanie dostala podľa vtedajšieho následníka rakúskeho trónu - korunného princa Rudolfa, pri príležitosti Svetovej výstavy vo Viedni v r.1873. Mimo Rakúska sa táto odroda veľmi nepestuje. K.R. je zimné jablko, oberá sa v októbri, na sklade vydrží do februára, v dobrých podmienkach aj dlhšie. Plody sú stredne veľké až menšie, typicky dvojfarebné - s červenkastým líčkom na zelenožltom podklade. Dužina je šťavnatá, chuť je typicky kyselkavá a osviežujúca.

Dnes som ochutnal prvý plod tejto odrody. Jablko vôbec nie je "kyselkavé", je skôr harmonickej chuti s dominujúcou prevahou sladkosti (verte potom "oficiálnym" popisom odrôd...). Chuť je veľmi zaujímavá, nevšedná, s nezvyčajne výraznou, ale príjemnou arómou. Dužina šťavnatá, veľmi kvalitnej konzistencie. Bol som príjemne prekvapený. Pravdupovediac, táto odroda ma zaujala viac než včera degustovaný Jazz (aj keď ten má ešte do konzumného optima čas). Ak by som mal miesto v záhrade, tak by som nad Kronprinz-Rudolfom vážne uvažoval. IH

Jablek s konzumní zralostí v tuto dobu je opravdu hodně, prosadit se do výsadby není lehké.

[Ivan Hlavatý]

...Jablek s konzumní zralostí v tuto dobu je opravdu hodně, prosadit se do výsadby není lehké...

Ak máš Miloš na mysli výsadbu profesionálnych sadov, tak tá ma ako hobíka v podstate nezaujíma.
V mojej záhrade by som chcel mať 'biodiverzitu' - teda odrody čo najrôznejšieho vzhľadu, času dozrievania, ale najmä čo najrôznejších chutí. Takže názor "načo pestovať niečo iné, keď máme Admiral" určite nezdieľam.
(Napokon, ani ten Admiral sa v profi-výsadbách vôbec nepresadzuje. Sčasti je to možno istou 'zotrvačnosťou' veľkopestovateľov, ktorí musia vsádzať 'na istotu', sčasti v tom ale určite hrá rolu aj sklon Admiralu k pehovitosti. Bolo by to pre nich veľké riziko.
Niektorí profi-sadári ale sortiment inovujú - už to nie je len Evelina, ale napríklad aj odrody Smeralda, Gaia, 'klon' Goldenu 'Parsi da Rosa, 'klon' Red Deliciousu 'Jeromine' a pod.). IH

[Ivan Hlavatý]

Medzi staré odrody jabloní, ktoré z pohľadu ich pestovania pomaly zanikajú, patrí aj ZUCCALMAGLIOVA RENETA. Táto renetovitá odroda bola kedysi hojne pestovaná najmä v Nemecku, ale aj v iných krajinách. V záhradách hobíkov je dnes už extrémne zriedkavá, o to prekvapujúcejšie bolo vidieť plody tejto odrody teraz na výstave v Trenčíne (foto 1). Dopestované boli slovenským veľkopestovateľom jabĺk.
(V prílohe je aj farbistý popis Zuccalmagliovej renety od J.Říhu). IH

[Laik222]

Na mezi jsem nalezl mladý stromek jabloně Ananasové renety. Vzhledově je zajímavá , slupka jemně voní po ananasech. Zatím jsem ještě neochutnal, jelikož jsou jablka ještě tvrdá a tudíž soudím že se jedná o dost pozdní odrůdu. Na zkoušku ji naroubuji na semenáč.

[Ivan Hlavatý]

Hruška NAGHINOVA (Beurré de Naghin) pochádza z Belgicka, prvá zmienka o nej je spred zhruba 150-tich rokov. Jedna z posledných zmienok o tejto odrode je od rumunského pestovateľa, ktorý nie je mojím priateľom, ktorého vôbec nepoznám a s ktorým ani nie som na facebooku. Napriek tomu si dovolím tú nehoráznosť zreprodukovať pre účastníkov tohto fóra jeho skúsenosti s touto hruškou (alebo že by to pán Romeo Potroghiru práve za tým účelom na ten facebook dával ? - viď foto 1-4).
Takže: "Rast je stredne bujný, rodivosť včasná a bohatá. Plody sú pekné, spočiatku svetlozelené, neskôr citrónovo-žlté. Hmotnosť plodov sa tento rok pohybovala medzi 170-200g. Dužina je kvalitná, maslovitá, sladká a šťavnatá. Plody dozrievajú v októbri."
Na foto 5 je popis Naghinovej zo staršej pomológie (jej meno je tam nesprávne uvedené ako "Nanghinova"). Tento popis je (možno) až prehnane kladný. Triezvejšia (a pravdepodobne realistickejšia) je novšia charakteristika tejto odrody na foto 6. Naghinova maslovka sa stáva raritou v záhradách hobíkov a nepestujú ju ani veľkoproducenti. Možno je to škoda, keďže kvalitných neskorých zimných odrôd hrušiek určite nie je nadbytok. Oberačková zrelosť je koncom októbra, konzumná v decembri. Naghinova však zrejme veľmi dlho skladovateľná nebude - udáva sa do januára/februára. IH

[Jiří II]

Naghinova mě zaujala tím, že podle popisu "roste a daří se jí v každé poloze" a dále tím, že je popisována jako "stolní odrůda výtečné chuti." Doposud se mi ale nepodařilo sehnat roub.

[vysloužil]

Naghinova mě zaujala tím, že podle popisu "roste a daří se jí v každé poloze" a dále tím, že je popisována jako "stolní odrůda výtečné chuti." Doposud se mi ale nepodařilo sehnat roub.

Já trochu věřím neviditelné ruce trhu. Když byla někdy nějaká odrůda - ať už jablka nebo hrušky - kvalitní, cestu do zahrad si našla. Pamatuju, že Matčino, Grávštýnské aj. se dřív nikde neprodávaly a přesto je kdekdo pěstoval. Když byl registrován Rubín - tuším roku 1984, už rostl v každé druhé zahradě. Totéž dnes platí pro Xenii, Admirál a další odrůdy.
Prostě - trochu nevěřím, že by nějaká stará odrůda měla výjimečné vlastnosti (což malé nároky na teplo a výborná chuť u zimní hrušky nesporně jsou) a nikdo o ní nevěděl.