podnoze/podpniky silnerastuce

[rony]

Popisy podpnikov ma tiez prekvapuju, ked udavaju rast broskynovej podnoze GF677 ako semenac jablone/hrusky/marhule. Myslim, ze rast GF677 je vyrazne slabsi ako semenace i ked je na broskynu silny.

[rony]

https://www.ekozahradnictvi.cz/
ma potesilo, ze maju dobry vyber odrod na silnejsich podnoziach.
Kupil som Topaz, Sirius, Merkur na M25, Rubinolu na MM111.

Ale nepotesili ma, ze automaticky ostrihali vsetky stromy pred odoslanim ako sa robi uz pred vysadbou. Teda celkom nakratko (15cm) - tam uz ani 1 vrubel sa nedal zobrat.
Preto som musel zhanat vruble na zaockovanie podnozi MM106/A2 z inych zdrojov.

[Mikeš13]

Riadna zaberačka je aj vykopávanie starších stromov kôstkovín. Na fotkách staršia višňa Morellenfeuer na neznámom podpníku - už po zvládnutí podstatnej časti práce. IH

Radost v takové půdě kopat ...

[larix]

Tiež závidím. Haromu som sadil s elektrickým búracím kladivom (naozaj), krompáč nestačil

[Neregistrovaný]

Popisy podpnikov ma tiez prekvapuju, ked udavaju rast broskynovej podnoze GF677 ako semenac jablone/hrusky/marhule. Myslim, ze rast GF677 je vyrazne slabsi ako semenace i ked je na broskynu silny.

Slabsi asi je ale nepovedal by som ze vyrazne slabsi. Ja teda mam broskyne na GF677 s vyskou 4-5 m a priemerom 4m. Ale mam hypotezu, ze do takychto rozmerov dorastu len ak v prvych rokoch nie su zatazene urodou. Totiz tie najvacsie stromy v prvych 2 rokoch zazili silne jarne mrazy, takze na nich zostalo len par plodov.

[rony]

teoria o silnom raste stromov bez urody, je urcite pravdiva. Tiez mam tuto skusenost. Rast stromu, na ktorom opakovane viac rokov cca nebola uroda je ovela silnejsi ako tie zatazene urodou. Inak su stromy v podobnych podmienkach.
Ale aj tak tie rozmery broskyne su stale vyrazne mensie ako semenace marhula/hruska/jablon a voci ceresni to uz absolutne nie je porovnatelne. Je zaujimave, ze ceresne sa dokazu presadit aj v bukovom lese, kde su naokolo teda velmi vzrastne divoke stromy. Pomerne dost mohutnych divokych ceresni vidim v takom lese.

[vysloužil]

Popisy podpnikov ma tiez prekvapuju, ked udavaju rast broskynovej podnoze GF677 ako semenac jablone/hrusky/marhule. Myslim, ze rast GF677 je vyrazne slabsi ako semenace i ked je na broskynu silny.

Slabsi asi je ale nepovedal by som ze vyrazne slabsi. Ja teda mam broskyne na GF677 s vyskou 4-5 m a priemerom 4m. Ale mam hypotezu, ze do takychto rozmerov dorastu len ak v prvych rokoch nie su zatazene urodou. Totiz tie najvacsie stromy v prvych 2 rokoch zazili silne jarne mrazy, takze na nich zostalo len par plodov.

Jedna věc je růst a velikost podnože, druhá pak velikost stromu na ní naštěpovaného. Velikost neroubované plané ptáčnice, šlechtěné třešně na ptáčnici a višně na ptáčnici budou hodně rozdílné.

[Neregistrovaný]

Ahojte, chcem sa opýtať. Mám dve broskyne, jednu na B-VA-2 a druhú na Adesoto. Ktorý podpník je pravdepodobne tolerantnejší na sucho? Totiž potrebujem jeden stromček posadiť na suchšie miesto, vyššie na záhrade. Druhé miesto je nižšie a trochu vlhkejšie. R.

[Neregistrovaný]

B-VA-2 ako broskynovy semenac by mal znasat sucho lepsie ako slivkovy Adesoto. Ale to nie je jedine kriterium. Dolezitejsie je podla mna pozerat na obsah vapna v pode a to, ci ide o tazku alebo lahku podu. Broskynove semenace potrebuju podu vzdusnu, radsej pieskovu nez ilovu, a neznasaju vysoky obsah vapna, inak trpia chlorozou. Slivkove podpniky su ovela tolerantnejsie k podnym podmienkam.

[andrejZA]

Ďakujem vám obom, páni, za fundované reakcie. Chcel som si tento postup vyskúšať nie ani tak z dôvodu nedostatku podpníkov (záhrada je už takmer plná, takže ďalšie mladé stromky už ani veľmi nemám kam dávať), ale viac zo zvedavosti, ako to bude fungovať. Problém s možným zavírením materskej jablone mi nenapadlo brať do úvahy, ale je možné, že by šlo o potenciálne riziko. Budem to ešte sledovať. Zatiaľ sa mladé stromčeky majú dobre, sú veľmi vitálne, pásky som už v lete odviazal a prírastky nových odrôd som už aj zaštipoval. Problém s nedostatkom jemných korienkov, ktoré by boli schopné zakoreniť, som predpokladal menší než u iných ovocných druhov (u čerešne som na podobnej veci stroskotal) - pokiaľ viem, jablone zakoreňujú celkom ochotne. Ale môžem ich teraz na jeseň skontrolovať, opatrne ich odhrniem a uvidím, ako sú na tom. Ak by bol stav zakorenenia neuspokojivý, poštudujem a skúsim nájsť nejaké opatrenia na podporu tvorby koreňovej sústavy. No aj tak, z troch stromčekov, ak sa podaria dva, bude mi to pre vlastnú potrebu úplne stačiť, tretí by už išiel na podarovanie.

Dejte vědět, jak nové kořínky vypadají.
Některé jabloně dokáží zakořenit i z řízků. Stalo se mi to nechtěně u některých roubů zapíchnutých venku v zemi. Vytvořily zával na řezné ploše a z něj i počínající kořínky. Nejvíc asi odrůda Major od Ing. Fidly.

Dnes som presadil dva z troch takto vyrobených stromčekov a prikladám foto z experimentu, čiže v akom stave sa podarilo nahrúženým podnožiam vytvoriť koreňovú sústavu. Vetvičky zo starej jablone som potápal na jeseň 2020 a na jar 2021 som do nich štepil Ligol, Pinovu a jeden vrúbeľ z neznámej, ale veľmi aromatickej a chutnej odrody od rodičov, keď sok pátral podľa obrázkov z internetu, tak niečo so vzhľadom ako Starking (ale s otáznikom).
So stavom koreňov som bol úplne spokojný, myslím že po presadení by nemal mať problém s ujatím. Skúsim dať foto oboch stromčekov, vidno na nich ešte aj kúsky pôvodnej vetvičky, z ktorej som potápal.