Rez jadrovín.

[Dotaz]

Dobrý den,
Tak jsem tu po čase zas.
Kdosi říkal, že se má člověk učit mimo jiné z reakce stromu na jeho zásah. Nyní jsem tedy přiložil snímky čerstvé, jak tedy při mém pokusu o péči stromy dopadly. Na jaře 2021 jsem stromy nevzal znovu tak radikálně, no během roku jsem nějak nestihl odstranit nevhodné větve a výhony. Výsledky podrobte prosím zkoumání svým odborným okem.

Já zatím dospěl k názoru, že od června musím na zahradu chodit s nůžkami častěji a redukovat.
(A přitom nezpůsobit nové neshody. Dále rozvádět nebudu.)

[andre.marek]

U toho rubínu si netroufnu radit - tam nevidím pořádně a nemám zkušenosti se stromy rodícím na dlouhém dřevě.
Ale to Čistecké vypadá nadějně - spousta rodivého obrostu, žádné šíleně dlouhé vlky. Letos bych vzal tak maximálně 1/4 obrostu v koruně - ale opravdu jen vyřezat nadbytečné větve - řekněme kolem průměru 2-5 cm. Část těch co rostou přímo vzhůru ze středu koruny bych možná zkrátil tak o třetinu celé větve řezem na převod - tedy uřezat nad letorostem, směřujícím šikmo vzhůru a tento opět nechat celý bez řezu. Postupně takto každý rok zkrátit pár větví, ale nechávat dost jednoročního obrostu, aby mohl v příštím roce plodit.

[Ivan Hlavatý]

Tematické okienko "Poučme sa zo starého fóra": na 'rajčatovom' "totáčfóre" prispievateľ zavesil fotku svojej hrušky (foto 1,2), s ktorou si nevie rady. Ponechajme bokom údaj o "5-ročnom strome" (...) a pozrime sa na podstatu problému.
Ide o ukážkový príklad typickej a veľmi častej začiatočníckej chyby pri povýsadbovom a včasnom výchovnom reze, ktorá vyplýva z nedostatočného skrátenia stredníka (terminálu) a následného nezvládnutia postupnosti budovania 1. a 2. poschodia. (V tomto prípade je možné, že prispievateľ kúpil kontajnerovaný stromček 'sprznený' lajdáckym predajcom, ktorý ho dlhšie nemohol predať, až sa napokon našiel naivný neskúsený kupec). Vysvetlenie chyby je na foto 3, schematicky potom na foto 4 a príklad z praxe je na foto 5. Na foto 6-7 je zobrazený správny postup pri povýsadbovom reze (jabloň), ktorý vedie k optimálnej výstavbe korunky mladého stromčeka. IH

[přasličák]

Problematika řezu začíná být aktuální. Pro spoustu účastníků toto okénko může být inspirací. Zkušení matadoři se jistě zapojí. Opět zdůrazňuji. Různými způsoby můžeme dojít ke stejnému cíli. Kvalitní sklizni a zdravým stromům. Každý máme "svůj nejlepší způsob řezu". Důležité je to zdůvodnit, proč zrovna tak. Ale to podstatné. Příroda má své zákonitosti. Tyto je nutno vždy brát v dotaz. A proč se nepodělit s méně zkušenými, jak to dělá Ivan a mnoho z ostatních. A budeme li ve při, vždy s noblesou. Takže úvodní snímky.

[Ivan Hlavatý]

Problematika řezu začíná být aktuální. Pro spoustu účastníků toto okénko může být inspirací. Zkušení matadoři se jistě zapojí. Opět zdůrazňuji. Různými způsoby můžeme dojít ke stejnému cíli. Kvalitní sklizni a zdravým stromům. Každý máme "svůj nejlepší způsob řezu". Důležité je to zdůvodnit, proč zrovna tak. Ale to podstatné. Příroda má své zákonitosti. Tyto je nutno vždy brát v dotaz. A proč se nepodělit s méně zkušenými, jak to dělá Ivan a mnoho z ostatních. A budeme li ve při, vždy s noblesou. Takže úvodní snímky.

Áno, ako sa približuje jar, väčšinou začnú pribúdať príspevky s prosbami o radu pri reze. Radi pomôžeme, ak budeme vedieť.
S Mirkom plne súhlasím - každý má svoj "najlepší" spôsob rezu. Určite ste si všimli, že Mirek pestuje stromy v tvare palmety. Umožňuje mu to perfektný prístup k agrotechnike (rez, prebierka, postreky, udržiavanie úhoru) a v neposlednom rade aj pohodlné oberanie.
Ja mám väčšinu stromov v tvare klasických "pyramíd", najmä štvrťkmene, ale mám aj zákrpky a štíhle vretená. Pri tých mohutnejších štvrťkmeňoch sú rez, prebierka aj oberanie samozrejme náročnejšie. Výhodou je vysoký výnos z jedného stromu (viď foto). Aj keď pri takýchto úrodách (približne 1000kg jabĺk z 3 stromov) je už otázkou, či je to výhoda...
(Na fotkách postupne úroda z jedného stromu: Jonagored - 22 debničiek, Heliodor - 21 debničiek a Fuji - 18 debničiek). IH

[larix]

Aké sú, prosím vás, nevýhody kotlovitej koruny pri jabloniach?

Viem, že pri tomto type koruny je zvýšený rast vlkov (strom sa snaží dostať do preň prirodzenejšieho tvaru) a okrem toho o niečo náročnejší rez. Sú ešte nejaké dôležité úskalia?

Druhá otázka je: dá sa založiť pyramidálna koruna bez stredníka?

Pýtam sa preto, že som bez overenia podľahol informácii (články na internete, prof. Hričovský, stránky predajcov...), že pre jablone je navhodnejší kotlovitý tvar koruny. Ako som neskôr zistil, nie je to pravda. Teraz uvažujem, ako previesť kotlovitú korunu na pyramidálnu. Pri úplne mladom strome by stačilo previesť jeden z kostrových konárikov na terminál ale moje stromy sú už viacročné a takýmto spôsobom by som neúmerne zvýšil dĺžku kmeňa (zo štvrťkmeňa by som získal v podstate polokmeň), ktorý by bol navyše krivý a neestetický.

Napadlo mi, že by som v raste podporil rezom niektoré (povedzme 3, primerane voľnému priestoru) letorasty smerujúce do vnútra koruny a nechal ich výškovo prerásť terajšie kostrové konáre. Išlo by to takto?

Výsledok si predstavujem veľmi približne takto:

peter_banas2006_32448.jpg (81.87 KiB) 1451 zobrazení

[Ivan Hlavatý]

Aké sú, prosím vás, nevýhody kotlovitej koruny pri jabloniach?

Viem, že pri tomto type koruny je zvýšený rast vlkov (strom sa snaží dostať do preň prirodzenejšieho tvaru) a okrem toho o niečo náročnejší rez. Sú ešte nejaké dôležité úskalia?

Druhá otázka je: dá sa založiť pyramidálna koruna bez stredníka?

Pýtam sa preto, že som bez overenia podľahol informácii (články na internete, prof. Hričovský, stránky predajcov...), že pre jablone je navhodnejší kotlovitý tvar koruny. Ako som neskôr zistil, nie je to pravda. Teraz uvažujem, ako previesť kotlovitú korunu na pyramidálnu. Pri úplne mladom strome by stačilo previesť jeden z kostrových konárikov na terminál ale moje stromy sú už viacročné a takýmto spôsobom by som neúmerne zvýšil dĺžku kmeňa (zo štvrťkmeňa by som získal v podstate polokmeň), ktorý by bol navyše krivý a neestetický.

Napadlo mi, že by som v raste podporil rezom niektoré (povedzme 3, primerane voľnému priestoru) letorasty smerujúce do vnútra koruny a nechal ich výškovo prerásť terajšie kostrové konáre. Išlo by to takto?

Pyramídová koruna sa odporúča najmä pri broskyniach, dôvodom je lepšie presvetlenie takejto koruny, a tiež fakt, že broskyne si tak či tak vyžadujú každoročný výdatný rez.
Pri jabloniach či hruškách je ich "prirodzeným" tvarom pyramídová koruna s poschodiami. Kotlovitá koruna je pri nich samozrejme tiež možná, ale stromy v takom prípade väčšinou rastovo 'protestujú' a vyžadujú si dôkladnejší rez, najmä aby sa zachovala rastová rovnováha medzi jednotlivými kostrovými konármi (teda aby jeden z nich nezačal dominovať, čím sa naruší architektonika koruny). Pri kotlovitej korune je navyše zvýšené riziko jej rozlomenia pod ťarchou úrody, obzvlášť ak jej konáre svojím odstupom tvoria 'praslen'. S kotlovitou korunou sa zároveň dobrovoľne pripravujete o významnú časť plodonosného objemu koruny, a teda redukujete množstvo úrody.
Premena z kotlovitej na pyramídovú je možná, dá sa to v priebehu pár rokov. Najlepšie tak ako uvádzate v závere svojho príspevku. Teda vybrať silný letorast čo najbližšie k stredu koruny, najlepšie smerujúci kolmo nahor (prípadne ho do tejto polohy vyviazať). Ak taký letorast nie je k dispozícii, dá sa jeho vznik indukovať silnejším zrezaním niektorého konárika - najlepšie takého, ktorý je čo najbližšie k stredu koruny. Z neho potom vytvoriť chýbajúci stredník a budovať na ňom postupne ďalšie poschodia.
Stromy jadrovín majú geneticky zakódovaný silný sklon k apikálnej dominancii. Pekne to vidno na fotke (použil som jednu z fóra) - nie je to síce kotlovitá koruna, ale môžeme na nej vidieť, ako po výdatnom znížení koruny v jej strede bujne rastie výhonok, snažiaci sa obnoviť odstránený terminál/stredník. IH

[Ivan Hlavatý]

...a ešte trochu teórie ohľadom tvarovania korún ovocných stromov - zo staršej záhradkárskej literatúry. IH

[larix]

Broskyne sú jasné, to je jediný ovocný druh, pri ktorom s kotlovitou korunou počítam aj do budúcnosti.. Teóriu rastu stromov tiež ovládam. Rozlomenie koruny nepredpokladám, keďže úrody, ako máte napríklad vy sa u mňa určite vyskytovať nebudú. Nové info pre mňa je nižšia úroda z dôvodu horšieho využitia priestoru koruny, to som netušil.

Výsledok prevodu tvaru koruny som si predstavoval približne ako na obrázku 18 (v tom prehľade typov korún), vy mi odporúčate prvý stĺpec (obr. 1-7), ak som to správne pochopil. Obávam sa ale, že vzpriamený letorast vhodný ako pokračovanie kmeňa v korune už dostatočne blízko stredu nevyraší , to by som musel realizovať naozaj dosť hlboký rez, aby som indukoval tvorbu vlkov zo staršieho dreva, čomu sa chcem vyhnúť (stratil by som minimálne jednu sezónu). A vo väčšej vzdialenosti od kmeňa už sa opäť dostávame k tomu estetickému hľadisku.

Rozhodnem sa teda podľa toho, kde sa v tejto sezóne letorasty objavia.

V každom prípade ma potešilo, že neuvažujem úplne mimo

Ďakujem.

[Ivan Hlavatý]

Nové info pre mňa je nižšia úroda z dôvodu horšieho využitia priestoru koruny, to som netušil.

Nejde tu o to, že by strom s kotlovitou korunou menej rodil v prepočte na objemovú jednotku koruny. Ide len o to, že tá koruna pri kotlovitom tvare je proste objemovo menšia než pri klasickej poschodovej pyramíde (vid foto - Rubinola na MM106). Kotlovitá koruna má v podstate len jedno poschodie (aj keď v skutočnosti to takto prísne vzaté nemusí platiť, keďže sú tam konáre 2.,3.atď. rádu, ktoré čiastočne vypĺňajú aj ten 'dutý' stred).

Tu treba zdôrazniť dôležitosť udržiavacieho rezu pyramídovej koruny - bez neho by sa časom (vplyvom prehustenia, ale aj vyhoľovania v jej centre) rodivosť presunula iba na jej perifériu, čím by sa jej objemová výhoda stratila. Respektíve by plody z vnútorných, centrálnych partií koruny boli malé, nevyfarbené - brakovité. Udržiavanie dostatočnej svetlosti a 'vzdušnosti' koruny (= dobrý prístup slnka na vyfarbenie plodov a menší tlak hubových chorôb) ako aj obnova prestárnutého rodivého obrastu sú esenciálnymi podmienkami udržania bohatej+kvalitnej rodivosti stromu pri jeho 'klasickom' tvare (aj keď v tejto oblasti je výrazná medziodrodová variabilita, ale tú teraz ponechajme bokom). Ideálne je, ak sú plody rozmiestnené rovnomerne v celom objemovom priestore koruny a nie sú medzi nimi signifikantné veľkostné a farebné rozdiely. (Toto krásne vidno na fotkách Mirka Přasličáka - je to jedna z výhod tvarovania vo forme palmety). IH