od používateľa Trnavsko 145 mnm » 09 Sep 2023, 21:14
Bolo by to trochu na dlhsie vysvetlovanie, ale v skratke: zaizolovane sa mi javili vhodnejsie. Avsak nie z dovodu zimovania, ale naopak z hladiska lepsieho vyvoja na jar a potlacania prehrievania v lete. V poslednych rokoch na jar dochadza k prudkym zmenam pocasia, napr. velmi skoro zacne byt teplo a potom pride prudke ochladenie. Vcelstvo je rozplodovane, a aby udrzalo potrebnu teplotu, musi "kurit" (=spotreba medu). No a tam uz citit rozdiel v spotrebe medu v zaizolovanom a nezaizolovanom uli. A co vcely prekuria, resp. inak spotrebuju, to vcelar nevytoci. Podobne v lete, ked uz je pomaly pravidlo, ze je aj niekolko tyzdnov cez 30°C. Ak nemate vcelstvo niekde pod stromami v tieni, tak sa v nezaizolovanom uli strasne strasuje prehriatim, vcely namiesto zberu medu sa vycerpavaju nosenim vody na ochladzovanie ulu. Ule by som preto natieral na bielo, len pripadne dno by som opalil docierna. Pokial vcelstvo je v tieni, tak v lete lepsi moze byt nezaizolovany ul, lebo umoznuje lepsie vychladenie v noci. Ale aj zaizolovany ul sa da dobre vychladit, ak je dobre vyriesene dno. Neprehrievanie ulu je podstatne aj z hladiska osetrovania proti kliestikovi, ked sa koncom leta liecilo kyselinou mravcou. Ak doslo k prehriatiu, a tym padom intenzivnemu odparu kyseliny, lahko mohlo dojst k usmrteniu velkej casti plodu pripadne aj matky. V zaizolovanych uloch B9-B10 som maval lepsi jarny rozvoj a mensie problemy s kondenzovanim vody a plesnami než v optimaloch.
Ja som prestal vcelarit kvoli tomu, ze postreky v repke na jar mi dlhodobo nicili vcelstva, nie vo forme akutnej otravy, ale akehosi postupneho chradnutia spojeneho s agresivnym spravanim (co neprospievalo dobrym susedskym vztahom). Okrem toho som mal opelovanie zahrady vyriesene samotarskymi vcelami, s ktorymi nie je ziadna robota a opeluju aj pocas chladneho a dazdiveho pocasia (narozdiel od vciel). Mal som nachystane nejake plany na nove ule na zaklade mojich dovtedajsich poznatkov, ale uz som to potom nechal tak.
Bolo by to nieco na sposob podorysu B9-B10, ramiky s trojuholnikovou hornou latou a dolnou latou z "
drevenej hmozdinky 8mm", vysoke dno s letacom pod uhlom 45-60° (zasietovane spredu - pod letacom, nie zospodu). Izolaciu som rozmyslal dat snimaciu (nastavky napr. z konopnych izolacnych dosiek s vnutornou svetlostou rovnou vonkajsiemu prierezu drevenych nastavkov). Izolacii polystyrenom som neprisiel na chut, rozmyslal popri konope aj nad vlnou, rakosom alebo specialnou slamou ako sa pouziva na pokryvanie striech domov.
Odporucam vcelarit vyhradne len na vlastnom vosku. Ak pouzivat medzistienky, tak len z vlastneho vosku. V zaciatkoch dostatok vlastneho vosku nie je, v tom pripade by som kupil z doveryhodneho zdroja, od niekoho kto vcelari s v oblasti s menej prechemizovanou polnohospodarskou krajinou a aj sam dava menej tvrdej chemie do vcelstiev pri lieceni a sam funguje len na vlastnom vosku.
Dalej odporucam precitat si knizku Včelaření pro každého od Abbé Émile Warré (+ modifikacia "Alpinskij ulej", vid youtube) a Zákonitosti života včelstva od O. Brennera. Treba to samozrejme čítať kriticky, aj s ohľadom na desiatky rokov od napísania tých knižiek, ale je tam kopec poučného platného aj pre dnešok.
Bolo by to trochu na dlhsie vysvetlovanie, ale v skratke: zaizolovane sa mi javili vhodnejsie. Avsak nie z dovodu zimovania, ale naopak z hladiska lepsieho vyvoja na jar a potlacania prehrievania v lete. V poslednych rokoch na jar dochadza k prudkym zmenam pocasia, napr. velmi skoro zacne byt teplo a potom pride prudke ochladenie. Vcelstvo je rozplodovane, a aby udrzalo potrebnu teplotu, musi "kurit" (=spotreba medu). No a tam uz citit rozdiel v spotrebe medu v zaizolovanom a nezaizolovanom uli. A co vcely prekuria, resp. inak spotrebuju, to vcelar nevytoci. Podobne v lete, ked uz je pomaly pravidlo, ze je aj niekolko tyzdnov cez 30°C. Ak nemate vcelstvo niekde pod stromami v tieni, tak sa v nezaizolovanom uli strasne strasuje prehriatim, vcely namiesto zberu medu sa vycerpavaju nosenim vody na ochladzovanie ulu. Ule by som preto natieral na bielo, len pripadne dno by som opalil docierna. Pokial vcelstvo je v tieni, tak v lete lepsi moze byt nezaizolovany ul, lebo umoznuje lepsie vychladenie v noci. Ale aj zaizolovany ul sa da dobre vychladit, ak je dobre vyriesene dno. Neprehrievanie ulu je podstatne aj z hladiska osetrovania proti kliestikovi, ked sa koncom leta liecilo kyselinou mravcou. Ak doslo k prehriatiu, a tym padom intenzivnemu odparu kyseliny, lahko mohlo dojst k usmrteniu velkej casti plodu pripadne aj matky. V zaizolovanych uloch B9-B10 som maval lepsi jarny rozvoj a mensie problemy s kondenzovanim vody a plesnami než v optimaloch.
Ja som prestal vcelarit kvoli tomu, ze postreky v repke na jar mi dlhodobo nicili vcelstva, nie vo forme akutnej otravy, ale akehosi postupneho chradnutia spojeneho s agresivnym spravanim (co neprospievalo dobrym susedskym vztahom). Okrem toho som mal opelovanie zahrady vyriesene samotarskymi vcelami, s ktorymi nie je ziadna robota a opeluju aj pocas chladneho a dazdiveho pocasia (narozdiel od vciel). Mal som nachystane nejake plany na nove ule na zaklade mojich dovtedajsich poznatkov, ale uz som to potom nechal tak.
Bolo by to nieco na sposob podorysu B9-B10, ramiky s trojuholnikovou hornou latou a dolnou latou z "[url=https://www.hornbach.sk/p/drevena-hmozdinka-hladka-o-8-mm-dlzka-80-cm-5-ks/8467149/]drevenej hmozdinky 8mm[/url]", vysoke dno s letacom pod uhlom 45-60° (zasietovane spredu - pod letacom, nie zospodu). Izolaciu som rozmyslal dat snimaciu (nastavky napr. z konopnych izolacnych dosiek s vnutornou svetlostou rovnou vonkajsiemu prierezu drevenych nastavkov). Izolacii polystyrenom som neprisiel na chut, rozmyslal popri konope aj nad vlnou, rakosom alebo specialnou slamou ako sa pouziva na pokryvanie striech domov.
Odporucam vcelarit vyhradne len na vlastnom vosku. Ak pouzivat medzistienky, tak len z vlastneho vosku. V zaciatkoch dostatok vlastneho vosku nie je, v tom pripade by som kupil z doveryhodneho zdroja, od niekoho kto vcelari s v oblasti s menej prechemizovanou polnohospodarskou krajinou a aj sam dava menej tvrdej chemie do vcelstiev pri lieceni a sam funguje len na vlastnom vosku.
Dalej odporucam precitat si knizku Včelaření pro každého od Abbé Émile Warré (+ modifikacia "Alpinskij ulej", vid youtube) a Zákonitosti života včelstva od O. Brennera. Treba to samozrejme čítať kriticky, aj s ohľadom na desiatky rokov od napísania tých knižiek, ale je tam kopec poučného platného aj pre dnešok.