[quote="Trnavsko 145 mnm" post_id=49247 time=1697028489 user_id=179]
[/quote]

Ďakujem za reakciu.
Uvidím ešte, do rezu je ďaleko. U mňa GA/DS som zatiaľ s mrazmi nemal veľký problém, za posledné roky som tuším len minulý rok zachraňoval broskyne. Marhule nemám už roky, tak neviem, ako veľmi sa to zmenilo. V minulosti sme tu mali marhúľ za kýble, ale to už môže byť aj spomienkový optimizmus.
Mňa najviac odrádza tá výška. Roky mi chradne vysokokmeň slivky a pokaždé to je otrava dačo zhora odpíliť. S tou oberačkou by som sa ešte popasoval.

[quote=Jan post_id=49101 time=1696780635 user_id=190]
Máte niekto skúsenosť s marhuľou - vysokokmeňom?
Nepamätám si, že by som takú marhuľu niekedy videl, nie ešte pestoval.

Mám totiž ročnú marhuľu, rastie krásne, bujne. Trošku sa mi tam zmenilo usporiadanie dvora a vyšší kmeň by sa mi aj hodil. A zhodou okolností marhuľa nasadila druhé poschodie v dobrej výške, tak teraz neviem ako ďalej. Či pokračovať v pôvodnom zámerne alebo zrezať spodok a pestovať vo výške...
Podpník je myrobalán, odroda maďarská. Je to len o potrebe rebríka alebo sú tam aj nejaké iné úskalia?
[/quote]

Stary otec mal v susednej dedine vsetky marhule ako vysokokmene (kmen cca 2-2,5m, celkova vyska 6-7+ metrov). Marhule mali cca 60 rokov. Ale to este marhule boli bezudrzbove ovocie, moniliova spala tu nebola a prakticky jedine co bolo treba robit, bolo obrat alebo otriast dozrete marhule.

Ja mam cca 10 rocnu madarsku na myrobalane s medzistepenim slivkou Opal. Kmen je tusim 1,5-2m vysoky. Je to obrovsky strom, vysoky cca 7+ metrov, priemer koruny cca 7-8 metrov. Ale marhul na nej bolo za tych 10 rokov dohromady len cca 20-30kg, ostatne zlikvidovali pravidelne neskore jarne mrazy. Taky strom sa dost zlozito osetruje proti monilii, aj rez v takych vyskach je narocny a pre starsie vekove kategorie aj nebezpecny. Vyhodou je, ze pod vysokokmenom sa lahsie kosi/cokolvek robi, pod stromom viac prefukuje a konare su nad rosnou zonou, takze je nizsi tlak monilie. Zaroven vo vacsich vyskach je pri neskorych jarnych mrazoch vyssia teplota. Vysokokmene broskyn mi vdaka tomu davaju slusnu urodu aj napriek mrazom, pre marhule to bohuzial nestaci. Mam aj hypotezu, ze vyssi tvar ma za nasledok trochu pomalsie prebudzanie stromu, lebo dlhsie trva, kym sa miazga vytlaci do vacsich vysok. Aj ked vacsi vplyv ma asi podpnik - pozorujem totiz, ze na myrobalane o dost neskor zhadzuju marhule na jesen listy, lebo marhulovy semenac potrebuje mierne vyssiu teplotu pody. Ja mam marhule na st. julien a myrobalane, sused na marhulovom semenaci a rozdiel v termine opadu listov je podla pocasia aj viac ako tyzden.

Cize vysokokmeny tvar marhule stromu nevadi, myslim si skor, ze naopak prospieva, ale znacne to komplikuje udrzbu a starostlivost o strom.

U sousedů je meruňka vysokokmen, tím, že je na pididvorku je část od domu těžko skliditelná, má bujný růst, pravděpodobně je to semenáč. A protože si udělali posezení, tak jí pořád hnali výš. Protože se má dobře, i rozčísnutá krásně obrostla.

Boli tu fotky mohutných marhúľ ..záleží aky máte podpnik , pôdu , a v akej Ste oblasti ..

Máte niekto skúsenosť s marhuľou - vysokokmeňom?
Nepamätám si, že by som takú marhuľu niekedy videl, nie ešte pestoval.

Mám totiž ročnú marhuľu, rastie krásne, bujne. Trošku sa mi tam zmenilo usporiadanie dvora a vyšší kmeň by sa mi aj hodil. A zhodou okolností marhuľa nasadila druhé poschodie v dobrej výške, tak teraz neviem ako ďalej. Či pokračovať v pôvodnom zámerne alebo zrezať spodok a pestovať vo výške...
Podpník je myrobalán, odroda maďarská. Je to len o potrebe rebríka alebo sú tam aj nejaké iné úskalia?

Obě větve o něco zkrátit a tu horní vyhnout do vertikální polohy. Tam se musí fixovat k vysokému kůlu. Do podzimu vyraší několik výhonů vhodných na novou korunu.

Mám posadenú tretím rokom marhuľu, ktorú som si naštepil do myrobalánu. Nechal som ju narásť s úmyslom polokmeň/vysokokmeň. Na jar som založil v požadovanej výške korunu, kde mi následne začali pekne rásť dve kostrové vetvy so stredníkom. Nanešťastie sa so stredníkom niečo stalo, (neskorý jarný mráz/hmyz). A teraz mám dilemu, čo s tým. Nechcem z toho kotlovitú korunu. Mám to na jar celé odstrániť a založiť opäť novú korunu?

Vopred ďakujem za rady.

MD

[quote=IgorML post_id=38790 time=1681754313 user_id=302]
▪︎...Ja uvažujem tak, že Šittov rez vytvorí podmienky pre vznik metličky letorastov. Na tej vytvorenej metličke (na tom 1 konári) by mala byť teoreticky nejaká väčšia úroda. Lebo viac letorastov - viac plodov - väčšia záťaž/ohnutie konára akokeby tam bol iba 1 letorast.
▪︎Oberiem úrodu a potom čo bude nasledovať? Prieklest a orezanie nadbytočných odrodených letorastov, ponechanie iba 1 ks a jeho zakrátenie, aby na ňom vyrástli o rok ďalšie letorasty a dokolečka dokola to opakovať? Alebo nastúpi nejaké zmladenie, odrezanie celej metličky a nejaký povedzme rez na prevod do staršieho dreva?
[/quote]

▪︎Práveže nie - k väčšiemu ohnutiu konára nepríde. To je práve to, čomu sa chceme vyhnúť. Ak výhonok nezakrátime, tak má tendenciu narásť výrazne do dĺžky a nerozvetviť sa. Avšak zaplodí a keďže je tenký, váhou plodov sa ohne silne nadol (prípadne zlomí). Skrátené vyhonky zároveň zhrubnú, spevnejú a samozrejme ich násadu v prípade potreby môžeme redukovať prebierkou.
▪︎Marhuľa nie je broskyňa, takže nemusíme stále dokola každý rok obnovovať rodivé drevo (broskyňa rodí len na jednoročných výhonkoch). Bezmyšlienkovite robiť stále v tej istej lokalite koruny Šittov rez by bolo nezmyselné. Hlavným účelom je predísť vytvoreniu dlhých tenkých konárov bez vetvenia. A zdôrazňujem - v prvých rokoch tvarovania koruny. Šittov rez nebude jediným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa - využijeme samozrejme podľa potreby aj prieklest (rez na konárový krúžok) alebo rez na prevod. Sú aj marhule, ktoré Šittov rez (takmer) nepotrebujú a tvarujú si pevnú, symetrickú a vzdušnú korunu samy. Avšak tam, kde je tendencia k tvorbe extrémne dlhých, šľahúňovitých a nevetviacich sa výhonkov, je Šittov rez vhodným nástrojom výchovného rezu.

V prílohe: Na foto 1-3 sú marhuľové stromy s 'kompaktnou' korunou. Na foto 4,5 je príklad toho, čomu by sme sa chceli vyhnúť. H.



[attachment=4]Screenshot_20230417-203354_Google.jpg[/attachment]
[attachment=3]Screenshot_20230417-203416_Google.jpg[/attachment]
[attachment=1]Screenshot_20230417-204535_Chrome.jpg[/attachment]
[attachment=2]Screenshot_20230417-203526_Chrome.jpg[/attachment]
[attachment=0]Screenshot_20230417-204950_Chrome.jpg[/attachment]

Zaujímavý návrh/tip. Môžete popísať celú postupnosť krokov, ktorá povedie k spevneniu koruny? Ja uvažujem tak, že Šittov rez vytvorí podmienky pre vznik metličky letorastov. Na tej vytvorenej metličke (na tom 1 konári) by mala byť teoreticky nejaká väčšia úroda. Lebo viac letorastov - viac plodov - väčšia záťaž/ohnutie konára akokeby tam bol iba 1 letorast. Či nie? Oberiem úrodu a potom čo bude nasledovať? Prieklest a orezanie nadbytočných odrodených letorastov, ponechanie iba 1 ks a jeho zakrátenie, aby na ňom vyrástli o rok ďalšie letorasty a dokolečka dokola to opakovať? Alebo nastúpi nejaké zmladenie, odrezanie celej metličky a nejaký povedzme rez na prevod do staršieho dreva? (To mi pripadá, priznám sa, ako blbosť) Nebude to veľký zásah, myslím tú 2. možnosť, do dreva pred skorým nástupom jesene? Popíšte prosím, čo ďalej robiť s tými odrodenými výhonkami, pôvodnými letorastami po tom, čo dajú úrodu. Niečo sa s nimi asi robiť bude, lebo inak dosť zahustia koruny, alebo vršky korún. Ďakujem.

Mimmo napísal:
...Šittův řez by jim třeba pomohl. Takže za mě je tento řez vhodný, ale ne vždy nutný.
-----------------------------------------------------------------------
Už som to spomenul - pre mňa Šittov rez nie je podstatný z pohľadu 'vybabrania' s mrazmi (májové mrazy žiadny Šittov rez nevyrieši).
Pre mňa je tento rez dôležitou súčasťou výchovného rezu marhúľ. Netvrdím, že bez neho to v žiadnom prípade nejde, ale sú stromy a prípady, kedy je mimoriadne prospešný. Všetci asi poznáme rezom nezvládnuté mladé stromy marhúľ, s tenkými nerozvetvenými konármi, dlhými aj 2-3metre. Tieto sa následne pod váhou plodov skláňajú k zemi, prípadne sa až po nej váľajú. Alebo sú zúfalo podopierané sústavou podpier a vyviazaní. Ak v mladom veku vypestujeme kompaktnú, hutnú korunu marhule s pevnými konármi, tak v jej neskoršom veku Šittov rez už nie je vyslovene potrebný. H.