Bezorebne metódy pestovania

Napísať odpoveď


Odpoveď na túto otázku je potrebná pre odlíšenie skutočného používateľa od automatizovaných pokusov registráciu.

BBCode povolený
[img] je POVOLENÉ
[flash] zakázaný
[url] sú POVOLENÉ
Smajlíky sú ZAKÁZANÝ

Prehľad témy
   

Ak chcete odovzdať jeden alebo viacero súborov, vyplňte nasledujúce položky.

Zbaliť Prehľad témy: Bezorebne metódy pestovania

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa charles91 » 24 Mar 2024, 21:41

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa ChlapeczDediny » 27 Mar 2023, 22:03

Zabezpečiť nevstupovanie do záhona/pestovateľskej plochy sa dá aj tak, že šířka záhona je do cca 130 cm (vyvýšené záhony až 150 cm), teda že z každej strany pri práci dosiahneme za jeho polovicu. A takéto záhony sú v trávnatej ploche, teda máme trvalú "medziplodinu", ktorá zabezpečuje príjem vzdušnej vlhkosti a ochranu vody v pôde, dobré podmienky pre pôdnu faunu a mikhorízu aj komunikačné plochy. A zdroj materiálu na mulčovanie aj pastvu pre hmyz.
V našej záhrade ôsmy rok (od jej kúpy a založenia na zelenej lúke) neorieme, nerotavátorujeme, nerýľujeme ani neokopávame. K všeobecnému údivu všetkých susedov. A vo vlaňajšom extrémnom suchu sa nám všetkému darilo (píšem o tom by svojom webe). Na rozdiel od susedov.

Vo vinohrade máme tiež trvalú medziplodinu - jahody. Účel plnia a dávajú dodatočnú úrodu z rovnakej plochy.

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa Trnavsko 145 mnm » 17 Mar 2023, 09:17

Kto má FB, môže sa s prípadnými otázkami obrátiť priamo na p. Moldu, viď napr. jeho odpovede v komentároch pod videom s reportážou. Spomínajú sa tam aj tie zemiaky. Reportáž sa pretavila aj do krátkeho článku.

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa Trnavsko 145 mnm » 13 Mar 2023, 10:43

kvas napísal:
13 Mar 2023, 10:13
b) Co sa tyka nastrojov, ja mam v plane zapracovat tu rosekanu hmotu klasickym rotavatorom, ale len zlahka/plytko, myslim, ze tych 3-5cm by nemalo byt nejake katastrofalne.
Povrchové spracovanie do uvedenej hĺbky je OK. Ten plečkokyprič som mal na mysli najmä z hľadiska následnej údržby záhonu počas sezóny (narúšanie ukončenia pôdnych kapilár, likvidácia vzchádzajúcich burín). Predpokladám, že sa dá použiť podobne dobre aj "rotačná motyka" (=minirotavátor), len treba zabezpečiť, aby naozaj nešla viac ako 2-3 cm pod povrch pôdy. Príde mi však zbytočné používať aktívne náradie, ak správne pasívne náradie je plne dostačujúce. Ja osobne navyše nemám rád hluk a vibrácie z podobných elektrických/benínových strojov. Navyše, tým, že rotujú prirýchlo, odfrkávajú prach a hlinu všade naokolo.

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa Trnavsko 145 mnm » 13 Mar 2023, 10:32

kvas napísal:
13 Mar 2023, 08:52
Ak by tam ta vlhost zostala (vid reportaz vo FR) tak by to bol pre mna dostatocny benefit, po ktorom som sa v mojich skeptickych prispevkoch vyssie dotazoval (viac vlahy a zivin = bohatsia uroda). Dalej by mi odpadla starost s orbou a taktiez vidim "zaujimavy" prinos v tych drobnych ciastockach po podrveni suchych rastlin, ktore by naozaj mohli zabranit skralupu.
Tých efektov je viac. Napr. to, že medziplodiny (v závislosti od druhu) dokážu z pôdy využiť živny v neprístupnej forme a v procese rozkladu ich potom sprístupniť následnej hlavnej plodine. Rastlinný pokryv na povrchu nielen bráni vysychaniu pôdy v dôsledku dopadu slnečného žiarenia, ale zároveň zachycuje rosu zo vzduchu, čo počas jesene/zimy môže pridať ďalších niekoľko mm (p. Marhavý v reportáži spomínal cca 60mm extra). Nehovoriac o zabránení veternej erózii, čo škodí záhrade a prináša prach všade možne, kde ho potom pracne čistíme (napr. okná rodinného domu). Ja osobne však za najväčší prínos považujem to, že medziplodiny slúžia ako tzv. prestupný článok pre pôdne huby medzi jednotlivými sezónami. Ak by sme aj pôdu nechali na pokoji, pôdne huby, o ktoré najviac stojíme, utlmia svoje aktivity, pretože potrebujú pre svoj život živé korene rastlín. Ak im celý rok, alebo aspoň jeho väčšiu časť tieto korene poskytneme, tak tieto huby udržujeme neustále v kondícii a sú tak aj pre hlavnú plodinu schopné poskytnúť maximum svojho potenciálu, napr. z hľadiska sprístupňovania živín. Korene medziplodín preto nevytrhávame, aj keď porast mediplodín potrebujeme z rôznych dôvodov zlikvidovať. "Diery" v pôde po rozkladajúcich sa koreňoch medziplodín navyše veľmi rada využije hlavná plodina, aby tam nasmerovala svoje vlastné korene. Hlavná plodina tak má značný náskok, lebo môže využiť "dedičstvo" prosperity predchádzajúch generácií, vybudovanú spoločnosť s existujúcou obehovou ekonomikou a službami. Ak sa pôda poorie/zrýľuje, je to akoby niekto celú krajinu zrovnal so zemou atómovkou, celá krajina je v troskách a rozvrátená, všetko sa musí začať budovať odznova. Aj pôdne huby. A keď sa to konečne na konci sezóny ako-tak možno podarí, hodíme im ta ďalšiu atómovku... Odporúčam prednášku Karla Klema z Dňa živej pôdy 2022.

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa kvas » 13 Mar 2023, 10:13

a) Tie zemiaky by zaujimali aj mna, pretoze u mna je to jedna z nosnych plodin. Riadky si robim podobnym pluzikom/motykou ako spominate a taktiez ich kopcujem zase hlinou z medziriadkov. Sadim na medziriadkovu vzdialenost cca 60cm. Pri zemiakoch sa vacsiemu zasahu asi neda zabranit - ale stale je to menej ako orba.

b) Co sa tyka nastrojov, ja mam v plane zapracovat tu rosekanu hmotu klasickym rotavatorom, ale len zlahka/plytko, myslim, ze tych 3-5cm by nemalo byt nejake katastrofalne.

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa Trnavsko 145 mnm » 13 Mar 2023, 09:56

paraji napísal:
13 Mar 2023, 09:26
A čo príprava pôdy pod zemiaky?Iba sa urobia riadky bez predchádzajúcej úprave?Žiadne nakyprenie?
Zemiaky nepestujem.. Ale v princípe pôda už je nakyprená dážďovkami a koreňmi rastlín, takže ja by som riadkovacou motykou (tento typ) urobil riadky do hĺbky do ktorej bežne sadíte (10-15cm?) a potom postupne v priebehu sezóny kopcoval. Áno, je to silnejší zásah do pôdy, ale pôda v medziriadkoch (polovica plochy?) zostane bez väčšieho zásahu a to je podstatné. Lebo práve tým, že sa tam nenaruší životný priestor pôdnych živočíchov, húb a baktérií, môžu sa rekolonizáciou v priebehu sezóny rýchlejšie priblížiť pôvodnému stavu aj v narušenej časti. Je to totiž len pár cm od ich "refúgia" v nenarušenej časti. Ak rozrobíte celý záhon, už je to niekoľko metrov a to už je problém. Ja podobne sadím cesnak - tou riadkovacou motykou urobím riadok široký len cca 5cm a do neho zatláčam strúčiky tak, aby boli cca 6-8 cm pod povrchom pôdy. Alternatívne sa dá riadok nerobiť vôbec a len sadzačom cibuľovín (niečo takéto) robiť jamky na jednotlivé strúčiky. To je ešte menší zásah do pôdy, ale pracnejší. Pri zemiakoch by sa dali robiť jamky na hľuzy napr. tornadicou. Je to vždy o kompromise, čo je dobré pre pôdu a čo pre záhradkára (z hľadiska času aj úrody). Hlavne si dať pozor, aby Ste neušlapali tie medziriadky. Takže vstupovať tam naozaj llen v nevyhnutých prípadoch a za podmienky, že pôda nie je mokrá/vlhká, prípadne si dať pod nohy dosku na rozloženie tlaku.

Nie je to o tom dogmaticky trvať na tom, že do pôdy sa nesmie zasahovať, ale treba vedieť aké to má nasledky a spočítať si, či sa to oplatí resp. či sa to nedá inak. A to sa dá jedine vlastným experimentovaním, my sa tiež stále učíme a postupy zlepšujeme resp. vymýšľame. Treba brať do úvahy aj odlišnosť pôdno-klimatických podmienok, preto môže byť potrebné postupy modifikovať. Preto odporúčam skúste to najprv na malej ploche vyhradenej pre experimenty a v prípade spokojnosti postupne rozširujte počas nasledujúcich sezón.

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa Trnavsko 145 mnm » 13 Mar 2023, 09:32

kvas napísal:
13 Mar 2023, 08:52
Sypem si popol na hlavu a uz teraz sa tesim na experimentovanie. Uz vidim kamaratov/susedov, ako si klopkaju na celo :D
V prípade záujmu možno budeme schopní podporiť takéto experimenty osivom medziplodín. Bude to závisieť aj od toho, koľko prostriedkov naše občianske združenie získa z 2% daní a či finančná správa uzná toto použitie ako oprávnené. V malých objemoch sa totiž ťažko zháňajú niektoré druhy medziplodín resp. to osivo je prehnane drahé alebo balenie je pre záhradkára veľmi veľké, alebo nevyhovuje druhové zloženie zmesi. Dochádza tak k zbytočnému plytvaniu nespotrebovaným osivom alebo financiami. Nielen mňa zaujíma aké zmesi sa osvedčia v odlišných pôdno-klimatických podmienkach (napr. v chladnejších podhorských oblastiach, s vyššou/nižšou hladinou spodnej vody).

Veľmi podstatné pri prezentovanom postupe v záhradke sú tie nástroje, ktoré boli v reportáži ukázané na záver - "plečkokyprič" (domáca výroba, bez neho si neviem predstaviť realizáciu základných úkonov), tornadica (napr. na vyťahovanie koreňov pýru a iných trvácich burín, vytváranie výsadbových jamiek pre sadenice s koreňovým balom (rajčiny, paprika, ..) alebo v prípade potreby hlbšieho prekyprenia - v prechodnom období, keď sa "oživuje" utlačený záhon (plečkokyprič potrebuje vrchých aspoň 5cm pôdy v aspoň mierne štruktúrnom stave, inak je práca ním strašne namáhavá až nemožná). Aj toto hĺbkové prekyprenie sa dá realizovať čisto v réžii biodrillingu, t.j. koreňmi rastlín, ale trvá to dlhšie) a "trojzubec" od WolfGarten (bez toho sa dá v princípe obísť, ale niektoré práce uľahčuje).

Odporúčam tiež knižku "Medziplodiny v praxi".

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa paraji » 13 Mar 2023, 09:26

A čo príprava pôdy pod zemiaky?Iba sa urobia riadky bez predchádzajúcej úprave?Žiadne nakyprenie?

Bezorebne metódy pestovania

od používateľa kvas » 13 Mar 2023, 08:52

Trnavsko 145 mnm napísal:
13 Mar 2023, 07:04
Je to veľmi stručne popísané v závere reportáže. Kosačkou podrví mrazom usušené rastliny na jemné kúsky a tieto plytko (cca 2-3 cm) zapracuje do pôdy pomocou "plečkokypriča" (ten šedý nástroj v závere reportáže). Do toho sa sadí klasickým postupom. Tieto drobné kúsky znižujú riziko tvorby pôdneho škralupu a v priebehu sezóny sa rozkladajú (dovtedy už je povrch pôdy dávno pokrytý hlavnou plodinou alebo následnou medziplodinou).
Tento a aj Vas vcerajsi prispevok ma namotivoval k tomu, ze tomu dam sancu. To, ze zakryta poda sa menej vyparuje a korene po medziplodine zvysuju porovitost je zrejme fakt. Ked pooranu zahradu na jar zrotavatorujem, tak je celkom pekne sypka (ak bola predtym dostatocne preschnuta) ale rychlo vyschne a po dazdi je riadne ubita (mam ilovitu podu). Ak by tam ta vlhost zostala (vid reportaz vo FR) tak by to bol pre mna dostatocny benefit, po ktorom som sa v mojich skeptickych prispevkoch vyssie dotazoval (viac vlahy a zivin = bohatsia uroda). Dalej by mi odpadla starost s orbou a taktiez vidim "zaujimavy" prinos v tych drobnych ciastockach po podrveni suchych rastlin, ktore by naozaj mohli zabranit skralupu.

Sypem si popol na hlavu a uz teraz sa tesim na experimentovanie. Uz vidim kamaratov/susedov, ako si klopkaju na celo :D

Hore