od používateľa Ivan Hlavatý » 05 Jún 2020, 22:39
Lída napísal: ↑05 Jún 2020, 22:05
Zdravím, p.Hlavatý, prosím jak na jabloni odlišíte tenhle druh monilie od hákovitého zahnutí konců větviček při spále růžovitých (vím, že tam jsou navíc ještě kapičky slizu)? Díky
Samotné hákovité ohnutie výhonkov nie je patognomické - vyplýva len zo straty tonusu letorastu. Napokon aj postihnutie bodruškou spôsobuje hákovité ohnutie a usychanie výhonkov.
Sú tam niektoré detaily - pri monilióze majú uschnuté listy a vetvičky skôr bledohnedú farbu, ako keď dáte mlieko do kávy. Pri spále je tá farba viac tmavohnedá, niekedy až hnedočierna, akoby boli spálené ohňom (z toho je napokon aj názov choroby). Kvapky slizu, ktorý je bledohnedý až žltohnedý, sú patognomické pre spálu, ale nevyskytujú sa vždy - môžu absentovať. Skôr bývajú prítomné na plodoch, ak spála prepukne v druhej polovici sezóny. Najspoľahlivejším rozlišovacím kritériom je ale priebeh choroby - monilióza zostáva väčšinou lokalizovaná len na koncoch vetvičiek a nešíri sa agresívne proximálnym smerom ďalej, takmer vždy pri nej stačí poodstrihovať postihnuté konáriky s určitou rezervou do zdravej časti, ošetriť strom fungicídom a je to vybavené. Dokonca aj na úplne neošetrovaných stromoch som videl benígny priebeh - koncové časti konárikov zaschli, listy v tomto úseku neskôr opadali, ale choroba sa ďalej nešírila a došlo k 'samovyhojeniu'. Pri spále je priebeh zhubný - postihnutie konárov sa rýchlo šíri, tmavohnedé usychanie kôry na nich akútne postupuje na čoraz hrubšie úseky smerom ku kmeňu, v priebehu pár dní (často len pár desiatok hodín) sú "spálené" celé kostrové konáre a strom úplne odumiera.
Samozrejme, jednoznačne spoľahlivou metódou diagnostiky už v najranejších štádiách moniliózy resp. spály je fytopatologické vyšetrenie v laboratóriu. IH
[quote=Lída post_id=3047 time=1591387544 user_id=106]
Zdravím, p.Hlavatý, prosím jak na jabloni odlišíte tenhle druh monilie od hákovitého zahnutí konců větviček při spále růžovitých (vím, že tam jsou navíc ještě kapičky slizu)? Díky
[/quote]
Samotné hákovité ohnutie výhonkov nie je patognomické - vyplýva len zo straty tonusu letorastu. Napokon aj postihnutie bodruškou spôsobuje hákovité ohnutie a usychanie výhonkov.
Sú tam niektoré detaily - pri monilióze majú uschnuté listy a vetvičky skôr bledohnedú farbu, ako keď dáte mlieko do kávy. Pri spále je tá farba viac tmavohnedá, niekedy až hnedočierna, akoby boli spálené ohňom (z toho je napokon aj názov choroby). Kvapky slizu, ktorý je bledohnedý až žltohnedý, sú patognomické pre spálu, ale nevyskytujú sa vždy - môžu absentovať. Skôr bývajú prítomné na plodoch, ak spála prepukne v druhej polovici sezóny. Najspoľahlivejším rozlišovacím kritériom je ale priebeh choroby - monilióza zostáva väčšinou lokalizovaná len na koncoch vetvičiek a nešíri sa agresívne proximálnym smerom ďalej, takmer vždy pri nej stačí poodstrihovať postihnuté konáriky s určitou rezervou do zdravej časti, ošetriť strom fungicídom a je to vybavené. Dokonca aj na úplne neošetrovaných stromoch som videl benígny priebeh - koncové časti konárikov zaschli, listy v tomto úseku neskôr opadali, ale choroba sa ďalej nešírila a došlo k 'samovyhojeniu'. Pri spále je priebeh zhubný - postihnutie konárov sa rýchlo šíri, tmavohnedé usychanie kôry na nich akútne postupuje na čoraz hrubšie úseky smerom ku kmeňu, v priebehu pár dní (často len pár desiatok hodín) sú "spálené" celé kostrové konáre a strom úplne odumiera.
Samozrejme, jednoznačne spoľahlivou metódou diagnostiky už v najranejších štádiách moniliózy resp. spály je fytopatologické vyšetrenie v laboratóriu. IH
